Do Paríža pricestovala spolu s Jánovým sprievodom. Nikto ju cestou nespoznal. Všetci si mysleli, že kráľ Karol poslal svojmu švagrovi mladého sprievodcu.
V paláci sa z mladého sprievodcu opäť stala žena. Lenže teraz sa volala ináč. Kráľ ju nazval Mária. A tak ju volali aj Luigi a Pierre. Obaja profesori bývali veľmi často na dvore. A na dvore Mária tajne učila prísne súkromnú spoločnosť. Nebolo to však umenie liečenia a diplomacie, ale učenie o Grále a o tom, čo okrúhly stôl znamená. A tak medzi dvadsiatimi štyrmi rytiermi okrúhleho stola boli kráľ Ján, Mária, kardinál Luigi, markíza Blanche, kardinál Pierre a ešte devätnásť mužov, medzi ktorými bol aj následník trónu princ Karol.
Prešiel nejaký čas. K Jánovi sa ohlásil na návštevu Karol. Išiel do Kastílie na sobáš Beátinho syna Řehořa. Sprevádzal ho Arnošt a niekoľko rytierov. Beáta sa skrývala. Lenže ku Karlovým dobrým zvykom patrilo ihneď sa poobzerať po najkrajších ženách na dvoroch jeho hostiteľov. Do uší sa mu dostalo, že Ján má novú milenku Máriu a pred návštevami ju ukrýva. A Karol hľadal. Peniaze otvárali služobníctvu ústa a Karlovi dvere. Keď sa otvorili tie posledné, Beáta sedela na posteli a česala si vlasy. Bola otočená ku dverám chrbtom. Karol ju oslovil:
„Počul som, že francúzsky kráľ ukrýva pred svojimi hosťami tú najspanilejšiu kvetinu svojho dvora. Chýry o jej kráse ma priviedli až sem, aby som sa na vlastné oči presvedčil, či neklamú. Dovolí najspanilejšia kvetina francúzskeho dvora, aby sa jej predstavil český a nemecký kráľ?“
„Toho hlupáka veľmi dobre poznám,“ odsekla. „Vypadni, Karol, lebo sa nedožiješ rána!!!“
Pod Karlom sa podlomili nohy.
„Beáta! Prečo mi nikto nepovedal, že si tu?“ spýtal sa začudovane.
„Pretože už nie som žiadna Beáta! To meno mi prinieslo iba samé nešťastie. Volám sa Mária. A tebe radím, Karol, aby si veľmi rýchlo odišiel, lebo za chvíľu príde Ján!“
„Ako si sa sem dostala? Všade som ťa hľadal.“
„Ako vidím, všade nie.“
„Ako si mohla odísť z Prahy tak, že ťa nikto nevidel?“
„Tak! Ja ti to poviem, a potom sa mi žiadny útek nepodarí! Len si lám hlavu ďalej!“
„Poď so mnou do Kastílie. Žení sa predsa tvoj syn.“
„Môj syn, ktorého si si ty privlastnil! Ako keby si nemal dosť svojich detí! Ide s tebou predsa jeho otec. To by ti malo stačiť!“
„Lenže ani jeho otec nevie, že si tu.“
„Tak ho láskavo nechaj v tej nevedomosti aj naďalej! Nechcem vás vidieť ani jedného!“
„Beáta, naozaj nechceš ísť do Kastílie? Na svadbách našich synov si predsa bola.“
„Lenže to nebolo Španielsko, Karol. Už si zabudol čo vyviedol Enrique v Prahe?“
„Ozaj, kto ti to prezradil?“
„Tak to bola pravda?“
„Bola. Chytili sme ich všetkých v tvojom dome. Kto ti to prezradil?“
„Don Barca. Ale nie že to prezradíš!“
„Zbláznila si sa? Budem si dávať pozor na jazyk. Kto je to ten don Barca?“
„To je ten Španiel, ktorého tvoj kastelán tak nádherne dosekal.“
„Čo?! Tak on ťa najprv urazí a potom ťa varuje? A pri akej príležitosti ti to povedal?“
„Keď som mu robila felčiara.“
„Tak môj kastelán sa kvôli tebe pobije a ty ošetruješ chlapa, ktorý ťa predtým urazí?!“
„Je to asi čudné, ale felčiara som im robila obidvom. Len som vtedy nevedela, že sa pobili vzájomne.“
„Naozaj nechceš vidieť svoju nevestu?“
„Videla som ju na obraze. A navyše – niečo ma od tejto cesty odrádza. A vo Francúzsku mám práce až-až.“
„Čo mám povedať kráľovi, keď sa bude pýtať na teba?“
„Povedz mu, že som od teba utiekla. A vôbec nebudeš klamať!“
Otvorili sa dvere a vošiel Ján. Zbadal Karla a zamračil sa.
„Čo tu hľadáš, Karol? Tvoje miesto je medzi hosťami.“
„Prišiel sa pozrieť na najspanilejšiu kvetinu francúzskeho dvora s úmyslom prebrať ti ju,“ príkro mu oznámila namiesto Karla Beáta.
„Dobre, zariadim sa podľa toho,“ stručne oznámil Ján.
Karol veľmi rýchlo odišiel.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.