Kristína priniesla Komenského Veľkú didaktiku.
„Aha, toto som teraz našla v knižnici. Gerd, môžete sa do toho pozrieť, je to tuším po latinsky.“
„Môžem. Latinčina mi ide tak dobre, ako matematika, možno trochu horšie.“ Gerd otvoril knihu.
„Toto je Komenský?“
„Asi áno, prečo sa pýtate.“
„Johann, choďte sa pozrieť do zrkadla.“
„Nemusím, viem ako vyzerám. Pozerám sa na seba každý deň, keď sa holím.“
„Hm, vy sa holíte? Nevidno,“ poznamenala Kristína.
„Veď ja sa pozerám, či sa dnes mám holiť alebo nie. Nakoniec, veď tá briadka mi celkom pristane.“
„Tak sa pozrite, ako budete vyzerať, keď si ju nebudete ešte dlho holiť,“ zasmiala sa Kristína a podala mu knihu. Johann sa pozrel a povedal:
„Pekný chlap, čo poviete dámy?“
„Pekný, ale starý.“
„Dvestopäťdesiat rokov je dvestopäťdesiat rokov. Nemyslíte si, že na ten vek vyzerá vynikajúco?“
„Priam rozkošne,“ dodala Natália.
„A keď si zoberiete, že má malé dieťa, tak je to celkom mladík,“ zasmiala sa Kristína.
„Keby len mal, on ho priam odrodil,“ usmiala sa Natália. „Doktor mu pri tom iba asistoval.“
„Čože?“ opýtal sa Gerd.
„Mali by ste sa to naučiť aj vy,“ dodala Kristína. „Je to lepšie, ako rodiť pri nejakom cudzom chlapovi, aj keď je doktor. A vôbec, aj Josef je toho názoru.“
„Nemyslíte si, drahé dámy, že by sme to mali učiť v školách?“ opýtal sa Johann.
„Myslíte pôrodníctvo?“ opýtal sa Gerd.
„Nie, skôr prípravu a priebeh takýchto vecí. Myslím si, že dievčatá treba naučiť viac a chlapcov pripraviť na to, že niečo také tu je.“
„Natália, vaša Gerda sa stane učebnou pomôckou,“ rozhodol Gerd.
„Pokiaľ mi ju nevyvlastníte v prospech školy, nech sa páči,“ usmiala sa Natália.
„Naučíte dievčatá prebaľovať bábätko, kŕmiť ho, variť mu polievočky, chodiť s dieťatkom na prechádzky, kúpať… ojoj, toho ešte bude,“ povedal Johann.
„A chlapcov naučíme prebaľovať bábätko, kŕmiť ho, variť mu polievočky, chodiť s dieťatkom na prechádzky, kúpať… ojoj, toho ešte bude,“ dodala Kristína. „Drahý Gerd, nechcete im byť príkladom?“
„Najprv doštudujete, a potom budete mať aj vy svoju učebnú pomôcku. Teraz bude stačiť, ak to bude robiť Johann. Ja ho naučím, čo okolo dieťaťa treba. Mám v tom až príliš bohaté skúsenosti.“
„Ďakujem Gerd, mňa to naučí Natália. Spomínala mi vaše sestry, naozaj ďakujem. Svoje dieťa chcem vychovať lepšie,“ nedala sa Kristína.
„To sa mám uraziť?“
„A vy to vari viete?“
„Nie. Ale skúsiť to môžem.“
„Viete čo bude lepšie? Choďte kúpiť kočík,“ povedala Kristína.
„Ja?“ opýtal sa Johann.
„Nie. Ten druhý,“ povedala Kristína.
„Aj vy!“ vyhŕkla Natália. „Už vás tu nechcem vidieť ani jedného, chlapi.“
„Máme vám drahé dámy niečo kúpiť?“ opýtal sa ešte Johann.
„Nie je potrebné, stačí, keď odídete!“ ozvali sa obidve naraz.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.