„Moja drahá,“ zatiahla svojím maznavým hlasom hneď, čo jej Athénaïs vo vhodnom čase ako prvej a najlepšej priateľke oznámila najnovšiu dvornú zmenu. „Ako len môžete žiť s takým vrtošivým a náladovým mužom?“
„Jeho veličenstvo je prekvapujúce. To by ste neverili, aká vzrušujúca je každá zmena na dvore. To už nie je žiadne nudné vyčkávanie na nejaký plánovaný ples. Kráľ rozhodne: dnes večer je ples a hotovo! Čudujem sa vám, markíza, že sa vám niečo také vzrušujúce nepáči. A to ešte nikdy neviem, či ho náhodou do večera nezruší a nepríde iba za mnou.“
„Drahá, nemôžete byť taká prostoreká. Mali by ste používať tajné chodby.“
„To je nepraktické. A aj tak celý dvor vie, čo sa deje za jeho dverami, tak načo chodiť iným vchodom. Aspoň dvorania vedia, že kráľ je zaneprázdnený. Tajné chodby ma vždy desili a som rada, že vo Versailles nie sú. Ale vám sa to zrejme všetko nepáči … teda tie zmeny.“
„Ale … páči … len pri takom zhone sa akosi nestačím dôkladnejšie pripraviť. Čudujem sa vám, moja drahá, že vy prídete na ples taká upravená. Kráľ vám iste dal toho najlepšieho kaderníka … Tie vaše kučery … nemohli by ste mi ho niekedy požičať?“
„Obávam sa, moja milá, že vám nemôžem vyhovieť. Tie kučery, ktoré sa vám tak páčia, sú prirodzené a prírode ja nerozkazujem. A to ostatné mi robí kráľov kaderník. Pokiaľ viem, kráľ ho požičiava iba mne.“
Richelieu sa rozosmial: „Vy ste s ňou vždy vedeli dobre vybabrať. Ale aj tak sa čudujem, že po vašom návrate zo Španielska vám priam zobala z ruky.“
„Až také jednoduché to nebolo. V tej svojej literárnej spoločnosti pretriasala všetky pikantné klebety z dvora. Pochopiteľne, takmer vždy som bola v jej historkách hlavnou hrdinkou a popritom striehla na to, ako ma pripraviť o život.“
„Prvý raz, ešte pred tou inkvizíciou, to boli šaty …“
Gilbert sa po otcovej smrti ujal vlády. V jeho blízkosti zostala Athénaïs. Neúnavne kráľovi vysvetľovala, ako musí rozhodovať a aké majú jeho rozhodnutia dôsledky. Učila ho od skorého rána do neskorého večera a aspoň nemusela myslieť na smútok a prázdnotu, ktorá v jej duši nastala. Ale noci bývali zlé. Ak sa jej nepodarilo od únavy zaspať, vždy mala pred očami Ľudovítovo umieranie a jeho smrť a pripadala si strašne opustená. Ten ťažký pocit znásobovalo aj to, že o niekoľko dní prišla o kráľove dieťa, ktoré čakala keď umieral.
Ak sa jej čírou náhodou podarilo zaspať, budila sa s plačom a ráno si umývala vyplakané oči, aby nikto nevidel jej bolesť. Našťastie, ak si to niekto aj všimol, pripisoval to jej stavu.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.