Znovu na neho zazrela, ale keď videla, že to myslí naozaj vážne, rýchlo povedala:
„Jasnosť, obávam sa, že vás tu budem musieť nejaký čas nechať s Gabrielle samého …“
„Vám to nedá pokoj, kým neurobíte čo treba, však?“
„Áno. Dúfam, že ma ospravedlníte.“
„Rád. Ale nebuďte tam dlho. Ešte radšej by som vás naučil plávať.“
„Ak pri tom bude aj moja sestra, súhlasím,“ sladko sa na neho usmiala, ale on sa zamračil. „Ozaj, jasnosť, ako ste zistili, že je to práve ona, ktorá zrádza?“
„Zistil som to na španielskom dvore. Pomýlil som si pri vychádzaní dvere …“
„Takže viete, kto mal z tých správ prospech …“
„Španielsky kráľ. Ale preberal a platil ich jeho dôverník.“
„Srdečná vďaka, jasnosť. Dúfam, že vám to kráľ oplatí.“
Zastal si oproti nej: „Obávam sa, že nie tak, ako by som to chcel ja.“
Kým sa stihla spamätať, vtisol jej na pery dlhý bozk.
„Jasnosť, a nezakazuje vám korán siahnuť na cudziu ženu?“
„Aj víno mi vo vašej prítomnosti chutí,“ usmial sa trošku bezočivo.
„Asi si to s tým plávaním rozmyslím. Dovidenia, jasnosť.“
Athénaïs ihneď odišla ku kráľovi. Ten bez meškania zvolal najbližší kruh svojich rytierov a ihneď vykonávali nutné opatrenia.
„Čo s ňou?“ spýtal sa kráľ. „Pošleme ju do Bastilly?“
„To by bola škoda, veličenstvo,“ ozval sa Louvois. „Ju poznáme a vieme, čo nám od nej hrozí. Namiesto nej môže prísť niekto iný, koho nepoznáme.“
„Ja by som to ešte vylepšila. My jej tie informácie budeme poskytovať priamo.“
„Vy ste sa zbláznili!“
„Richelieu, neskáčte mi do reči! My jej poskytneme informácie a potom to kráľ všetko v poslednej chvíli úplne zmení.“
„Ste génius. A ako jej chcete tie informácie podstrčiť?“ spýtal sa kráľ.
„Možno by jej ich mohol primerane podať gróf Gill. Je to jej príbuzný …“
„To neprichádza do úvahy!“ vykríkol Gill. „Tá osoba už dávnejšie zabudla na naše príbuzenské zväzky a takmer mi vliezla do postele! Tak som jej diskrétne povedal, že ja som akosi na mladých chlapcov a potom som si rýchlo zaobstaral ateliér.“
Rytieri sa rozosmiali.
„A pomohlo to?“ spýtal sa d’Estrées.
„Nie. Chcela ma zmeniť, vraj pre spásu mojej duše. Odvtedy som pred ňou utekal a teraz by som jej mal prísť na oči? Vylúčené!“
„Drahý priateľ, mali ste sa radšej stať kňazom. Mne to pred ňou pomohlo. Teraz neviem či to bol iba kňažský stav alebo aj tie plamene pekelné,“ zasmial sa kardinál.
„A čo ostatní páni?“ opýtal sa kráľ.
Sálou sa ozvalo zborové „Nie!“
„Nuž, ako vidím,“ skonštatoval kráľ, „nikto z mužskej časti rytierov nie je dosť silný, aby ju navštívil dobrovoľne. Čo keby ste to skúsili vy, drahá markíza?“
„Čo?!“ zalapala po dychu. „Teda … prekvapili ste ma. Ale keď sa k tomu nikto nemá, pôjdem za ňou. Čo jej mám najbližšie oznámiť?“
„No, povedzme, že ples, ktorý mal byť o dva dni, bude už zajtra. To pre začiatok postačí. A ešte upozornenie pre rytierov – páni, pozor na jazyk. Všetky veci, ktoré budeme preberať takto pri okrúhlom stole, považujte za tajné. Mimochodom, teraz mi je už jasné prečo udala Fouqueta inkvizícii. Myslím, že aj vám, drahý Colbert, je to zrejmé.“
„Áno, veličenstvo. Až teraz si spomínam na množstvo detailov, ktoré som vtedy pokladal za nepodstatné. Asi na tretej schôdzke sa ma pýtala na merkantilizmus a jeho princíp, lebo že vraj o tom niečo počula a chcela by vedieť viac, aby nebola hlúpa medzi ostatnými ženami. Nemal som čas jej niečo podrobne vysvetľovať a aj tak som si myslel, že tá sliepka to nepochopí. Preto sa odo mňa nič nedozvedela. O jej inteligencii nemám doteraz vysokú mienku a jej sladkastý a maznavý hlások ma privádza do zúrivosti.“
„Aj ja si spomínam, veličenstvo,“ ozvala sa Athénaïs. „Keď váš otec presťahoval dvor z Louvru do Vincennes, vyzvedala odo mňa, či poznám aj zámocké tajné chodby. Tie v Louvri poznala veľmi dobre, dokonca mi to nechtiac aj priznala. V tom čase bol už vyhotovený projekt Versailles a chcela ho vidieť. Nakoniec sme s vaším otcom projekt upravili oproti pôvodnému tak, že zámok nemá ani jednu tajnú chodbu. A uvažovali sme, že ešte necháme vyhotoviť nejaké únikové mimo nákresu. Chceli sme to urobiť, keď bude zámok dokončený. Ale rozhodnutie bude teraz na vás.“
„Myslím, milá markíza, že projekt zámku ešte počas výstavby niekoľkokrát upravíme. Ďakujem vám všetkým za vaše pripomienky. Oddnes budeme pripravovať všetko na dve etapy. Tú konečnú budeme poznať len my a tie čiastkové, ktoré ju budú predchádzať, budeme na poslednú chvíľu oznamovať dvoru. Ale pekne postupne, aby z vydaných príkazov nebolo jasné, o čo nám ide.“
„Ak som to správne pochopil, pôjde o akúsi mozaikovú výstavbu. Najprv stanovíme základné kamene a tie ostatné medzi nimi budeme postupne dopĺňať,“ poznamenal Colbert.
„Presne tak. A ešte sem-tam vydáme aj nejaké falošné správy a príkazy, ktoré potom zrušíme alebo označíme ich zdroj za nedôveryhodný.“
Pri tom aj zostalo. Kráľ vždy zmenil na poslednú chvíľu niečo podstatné – termín, miesto, osoby. Neprešiel jediný deň na dvore, aby sa dodatočne niečo nepresunulo alebo úplne nezmenilo. Špehovia sa chytali za hlavu, lebo správa ešte neprišla ani k adresátovi, a už neplatila. Začali sa postupne z dvora vytrácať a Ľudovít získal v celej Európe povesť najvrtošivejšieho a najnáladovejšieho vladára. Zostala iba Sévigné.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.