Už v dobe Atlantídy zvesť o Parzivalovi ako Kráľovi Svätého Grálu prišla na Zem a ľudia poznali toto tajomstvo. Pýtate sa: „Ako je to možné, keď vtedy tu nebol žiadny Vyslanec?“ Máte pravdu v tom, že nebol na Zemi, nemáte pravdu v tom, že tento Vyslanec nevyšiel do stvorenia.

V duchovnej ríši, na jej spodnom okraji je strieborný ostrov, kde neprebýva nikto z duchov. Od počiatku stvorenia je jeho kráľom bytostná kráľovná, ktorej meno je Merkúr. Je v priamom spojení s Hradom Grálu, konkrétne s praduchovným strážcom, ktorý je vládcom bytostných a ktorého meno je Merkúr.

Tento strieborný ostrov tvorí svätyňa, uprostred ktorej je z jediného kusu čistého mramoru vytesaný nádherný oltár. Na ňom je červený kalich so zlato-strieborným lemovaním.

Táto svätyňa je od počiatku stvorenia pripravená ako miesto, kam smie prísť iba Kráľ. Odtiaľto Vyslanci zvestovali o Svätom Grále v dávnych dobách. Napriek tomu, že toto poznanie tu už bolo, dávno upadlo do zabudnutia, ale jedno zostalo – názov tohto ostrova. Ako zasľúbenie pre bytostných zostalo vo stvorení a jeho meno je Athedonis. Ešte dodnes je podľa tohto ostrova pomenované grécke mesto Atény.

Tí, ktorí mali otvorený duchovný sluch, smeli vďaka tomuto počuť zasľúbenia, ktoré odtiaľ zaznievali do stvorenia. Títo prirodzene jasnovidní ľudia však svoju jasnovidnosť nedosahovali nesprávnymi spôsobmi. Bol to u nich prirodzený vývoj, keď po videní či počutí bytostného im mohol byť otvorený duchovný zrak či sluch.

Najväčšími omylmi všetkých jasnovidcov je práve to, že si myslia, že namáhavými cvičeniami sa im otvoril práve tento zrak. V skutočnosti sa im neotvoril žiadny zrak a oni stále vidia len hrubohmotnosť. Cvičeniami dosiahli iba to, že vidia strednú hrubohmotnosť a veľmi výnimočne, naozaj v zriedkavých prípadoch jemnú hrubohmotnosť.

Jediná možnosť, ako si otvoriť duchovný zrak, je tá, že sa nesmie umelo cvičiť, ale prirodzene postupovať vo svojom vlastnom vývoji.

Zrak, ktorý tak namáhavo jasnovidci otvárajú, v skutočnosti nikto nemá zahalený, len nevie, že ho aj sčasti používa. Ľudia to nazývajú ako „intuícia“ či „šiesty zmysel“.

V budúcnosti, keď tu už nebude temno, budú môcť tento zrak opäť všetci naplno vedome používať. Teraz by sa však iba zľakli toho, čo by tam videli. Preto je bytostnými tak upravované vyžarovanie krvi, aby sa to dovtedy nestalo.

Je to, každopádne, umelý zásah, ktorý si vynútili ľudia svojím nesprávnym konaním. Dovtedy by sa však mali naučiť počúvať bytostných, aby pevne stáli v tomto stvorení.

Z knihy Pre ľudí