[hidepost=0]

Nezdá sa vám Ženy, že tu nie je všetko v poriadku?
Chodíte do Práce, staráte sa o Domácnosť, o Muža, Deti, a necítite Úctu ani čo sa vojde pod necht? Niečo sa tu značne vychýlilo, a nemôže to ísť takto ďalej. Len Rieka čistá, perlivá a dynamická Pútnikovi dodá Posilu, uhasí Smäd a povedie ho odhodlaného a posilneného ďalej.
Tak, ako tá Rieka, Žena, do nového Pôvabu musíš byť vystrojená. Čo ponesie sa Svetom, Stvorením aj Nebesami, tak konaj, Žena! Čo by mohlo ti, v tomto, zabrániť?… Nehovor viac, že nedá sa, že Svet je zlý. Že je to ťažké, že Práce je veľa, že nestíhaš, že ťa nikto nechápe, že nie si vypočutá, ale zahltená neustálou Prácou, že nepomáha ti nikto… Tak takto sa to vo vás, Ľudia, za tisícročia naskladalo. Cestá dlhá, ďaleká?…
Tak začni, Žena, nech Poklad cez teba, konečne, naplno preteká. Začni za Krásou túžiť, po Túžení potom začni Kráse slúžiť. Veď ona jedna, jediná, pohladí ťa aj napína, aby si vykročila v plnej svojej Zbroji, tak ako to v Zasľúbení dávno stojí. Že len cez teba Žena, môže byť Zem vykúpená. Kto iný tu na Zemi zaistí, že Neha bude vládnuť Žene, že si ju v sebe takto poistí pevným Odhodlaním, čo dovedie ju ku Zázrakom? Že v ústrety jej, potom, môže pobežať, Muž, Dcéra, Otec, Brat, ale len vtedy, keď bude priezračná a čistá v Úsilí, nad Prekážkami čo sa nezľakne a ani nevysilí.
Len pokojne choď ďalej, tak kráčaj, za Námahou sa už neotáčaj. Choď si priamou Cestou ďalej, Stvoriteľ podoprie ťa, a tak začneš sadiť Ružovú Alej.
Amen!

[/content_control]