Ešte v ten istý deň poslal Karol Beáte a jej synovi odkaz, aby prišli ihneď na hrad.
„Na úvod jedna zvedavá otázka. Ako si prišla na to, že je to kastílsky kráľ?“ opýtal sa jej, kým boli sami.
„Tebe moje logické zdôvodnenie nestačilo?“
„Poznám ťa príliš dobre na to, aby som vedel, že sa iba úvahou na taký tenký ľad nepustíš.“
Usmiala sa: „Zistil mi to tvoj nový kastelán. Iste si si všimol, že bol tesne pred tým pri mne.“
„Hm, ako efekt to bolo výborné. Ale vráťme sa k veci. Beáta, bol za mnou kráľ Enrique. Chcel by tvojho syna za svojho osobného lekára. A nielen to. Ponúka mu za manželku jednu zo svojich nemanželských dcér. Čo ty na to?“
„Dúfam, Karol, že ho politicky neoženíš!“
„To neznie ako súhlas, však?“ opýtal sa nevinne.
„Ak ho oženíš proti jeho vôli, vlastnoručne ťa zabijem!“
Karol sa usmial: „To by som chcel vidieť. Ale neodbočujme. Ak tvojho syna presvedčím a on sa ožení z vlastného rozhodnutia, čo urobíš potom?“
„Verím, že môj syn nebude taký hlúpy, aby skočil na tvoje medové reči. Ale chcem byť pri tom a chcem mu hovoriť protimedové reči. Súhlasíš?“
„Prečo nie? Verím, že tento súboj vyhrám. Ale keby som ho s tebou aj prehral, nebola by to pre mňa žiadna hanba.“ Karol sa priblížil ku nej. Šikovne sa mu uhla a otvorila dvere: „Řehoř, poď ďalej.“
„Milý mladý priateľ, s veľkým potešením som prijal správu, že ste jedným z najlepších študentov na kráľovskej univerzite. A o to väčšie potešenie mi spôsobila ponuka kastílskeho kráľa, že si vás vybral za svojho osobného lekára. Musel byť s vaším výkonom spokojný, keď mi dnes prišiel dať túto ponuku.“
„Karol, ale Řehořa si sľúbil švédskemu kráľovi a nie je to ani tak dlho, čo si to urobil.“
„Magnus sa ešte definitívne nerozhodol. A rozhodnutý nebol ani vtedy, keď odchádzal. Má pri sebe nejakého Gréka a je s ním spokojný. Ohľadne nového lekára mi vraj ešte dá vedieť. Takže jeho ponuku musíme zatiaľ odsunúť do neurčita.“
„Myslím si, že by sa k tejto ponuke mal vyjadriť ten, koho sa týka,“ poznamenala.
„Tak, mladý pán, máte slovo,“ vyzval ho kráľ.
„Ja … nečakal som, že prvú ponuku dostanem ešte skôr než ukončím štúdium … Ale rád by som išiel do Kastílie.“
„Lenže tá ponuka má jeden háčik. Kráľ ti ponúka s týmto miestom aj ruku svojej dcéry. Má to byť podľa neho politická záruka, že mu neublížiš a že Česko-nemecké kráľovstvo nepôjde proti jeho záujmom,“ odpovedala mu Beáta.
„Prečo mi ponúka svoju dcéru?“
„Myslí si, že ty si Karlov nemanželský syn. Je to totiž jeho nemanželská dcéra. Aj takto sa robia politické sobáše. A ja ich neznášam!“
„Milý mladý priateľ, politika je veľmi šľachetná vec. Každý, komu je daná veľká politická moc, musí svoje súkromie podriadiť službe ľudu. Nakoniec, reprezentovať svoj ľud budete iba na verejnosti. V súkromí môžete mať mileniek koľko chcete.“
„Karol!!! To nemyslíš vážne! A čo prikázanie – nezosmilníš?!“
„Účel svätí prostriedky, moja milá,“ odpovedal jej s nevinným úsmevom.
Beátu dobre neporazilo. Sadla si za stôl a nervózne bubnovala prstami o jeho dosku. V pracovni bolo ticho pred búrkou. Po chvíľke vstala, zastala si kráľovi zoči-voči a spustila: „Tak účel svätí prostriedky, ty pokrytec! To len tebe vždy vyhovovalo mať okolo seba desiatky žien, s ktorými si vždy niečo mal! Ale Řehořa som vychovala ja! A kaziť mi ho nebudeš, zapíš si to za uši!“ Potom sa obrátila k synovi: „Řehoř, pokiaľ viem, už máš nejaké dievča. Tvrdil si, že ju máš rád. Ako si chceš teraz zobrať ženu, ktorú si v živote nevidel?“
„Enrique má so sebou maliara. Sľúbil mi, že dá svoju dcéru namaľovať ešte kým bude v Čechách,“ ozval sa Karol.
„Prečo nám ju neukáže živú?“
„Neprišla s ním. Ten maliar ju už raz maľoval a nebolo to ani tak dávno. Keď Řehoř uvidí obraz, môže sa sám rozhodnúť.“
„Karol, do obrazu sa nemožno zamilovať. Ak to niekto urobí, tak je blázon!“
„Nemala by si sa radšej spýtať, aký názor má tvoj syn?“
„Dobre, teda – synak, aký je tvoj názor na túto vec?“
„Mama, myslím si, že kráľ má pravdu. A Anna môže ísť so mnou ako moja milenka.“
„Ako milenka!!! Ja snáď zle počujem! To ti to dievča nestojí za to, aby si si ju zobral aj pred svetom?!“
„Mama, myslím si, že všetky tvoje argumenty vychádzajú z nespokojnosti, že ťa kráľ nikdy neurobil kráľovnou. Nakoniec to tvrdia aj tvoji najstarší synovia Karol a Ján.“
Beáta si sadla. Prstami obidvoch rúk bubnovala po kráľom pracovnom stole. Keď sa upokojila, pokojným hlasom povedala: „Dobre, vážení páni, presaďte si svoje. A ty, milý synak, musíš sám pochopiť, na akú hlúposť si sa dal naviesť. Ja ti brániť nebudem, tak ako som nebránila ani tým dvom. Zaujímalo by ma, či si aj o niekoľko rokov moji synovia budú myslieť, že moje rady sú iba nespokojnosť ženy, ktorú si žiadny muž nezobral za manželku! Teraz môžeš odísť, audiencia sa skončila!“ Jej nebezpečne sa zvyšujúci hlas neveštil nič príjemné. Řehoř ticho vyšiel a rovnako potichu sa stratil v paláci.
Karol mlčal. Vedel, že búrka ešte len začne. Ticho stál s rukami za chrbtom a čakal.
„Sadni si, Karol,“ vyzvala ho tichým hlasom.
„Radšej budem stáť.“
„Len si sadni, chcem ti vidieť do očí.“
Karol si sadol naproti nej. Delila ich len šírka dubovej dosky stola.
„Si spokojný s takýmto riešením?“
„Áno, nečakal som, že ho presvedčím tak rýchlo.“
„Nikdy by sa ti to nebolo podarilo, keby si môj syn nemyslel, že ty si jeho otec. A ty si staval na jeho omyle a navádzal si ho na nemorálny život, aký vedieš sám.“
„Myslím si, že ťa nehnevá to, čo si tvoj syn myslí, ale to, že nevieš prehrávať.“
„Myslieť si môžeš, čo chceš. To je tvoja vec. Ale jedno ti poviem – ja som neprehrala. To ty si prehral, Karol. Mal si sa polepšiť a ty sťahuješ za sebou ešte aj iných svojimi hlúpymi názormi.“
„To je všetko, čo si mi chcela povedať?“
„Nie. Ja totiž urobím ešte jedno opatrenie. Potom sa uvidí, kto z nás dvoch prehral. Dobrú noc, Karol.“
Karol čakal, že odíde s poriadnym tresknutím dverí. Ale ona odišla rovnako ticho a pokojne ako sa s ním rozprávala.
So synom sa stretla až na druhý deň na univerzite. Ticho ho oslovila:
„Řehoř, mohol by si prísť po prednáškach do môjho domu? Chcem predstaviť tebe a Přemyslovi vášho otca.“
„Neprídem. Prehovárala by si ma, že som sa nerozhodol správne.“
„Dávam ti slovo, že ťa ani v najmenšom prehovárať nebudem.“
„Dobre, mama, prídem.“
Pokračovanie o dva týždne…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.