„Starí zadubenci sa hnevali na ňu, a tí druhí na chlapcov. Rozdelila profesorský zbor na dva tábory tak dokonale, že sa navzájom ani len nezdravili.“
„Krásne,“ ozvala sa Natália. „To som nevedela.“
„A neviete toho ešte veľmi veľa. Nám bol triedny práve Jovan, terajší riaditeľ, ako ste mi povedali. Raz prišiel na hodinu na hospitáciu riaditeľ. Ani si ho len nevšimol, ako keby to bol vzduch.“
„A čo na to ten riaditeľ?“
„Nevieme, čušal aj on. Potom nám však profesor hovoril, že sa práve vtedy ráno pohádali kvôli vám, Natália. Išlo o to, že náš triedny vás presadil zo somárskej lavice do normálnej a do tej somárskej posadil syna nášho notára.“
„Toho z námestia?“ opýtal sa Johann.
„Presne tak. Aký otec, taký syn. Bol to totálny idiot.“
„Jasné, ale prečo ho tam posadil?“
„Preto, lebo sa chvastal, že aj keď nič nevie, tak mu to otecko vybaví u pána riaditeľa. A tak mal z polovice predmetov jednotky, a z druhej, vďaka Natálii, pätorky. Presne podľa toho, profesor z ktorého tábora ho čo učil. A z matematiky prepadol.“
„Vďaka mne?“
„Presne tak. Veď vy ste ten zbor rozdelili na somárov a profesorov,“ povedal Josef.
„Ale Jovan nikdy nenechal nikoho prepadnúť,“ ozval sa Johann. „Aspoň sa to tak o ňom tvrdilo.“
„Nenechal, ak sa aspoň chcel učiť. Ten notársky synček sa nechcel. Tak prepadol.“
„Aha! Tak preto sa notár pri predaji nášho gazdovstva tváril, ako keby sme mu zjedli večeru,“ ozvala sa Natália.
„Ako sa tváril?“
„Ja vám to namaľujem. To bude lepšie. Budeme mať ďalší mesiac o obedy postarané, dám ten obraz do krčmy.“
„Prečo práve tam?“
Natália vysvetlila Josefovi svoj nový spôsob podnikania.
„To je vynikajúce. Škoda, že som tú divú sviňu nevidel. A vravíte, že horár ju chcel najprv zastreliť?“
„Tak hovoril krčmár.“
„Hm! Musela to byť verná podoba. Horárovho syna nechal ten hlupák prepadnúť iba preto, že jeho otec ho nepozval na hostinu, keď zastrelil jedného dvanástoráka. Ale teraz idem spať, som unavený. Do rána nechcem nikoho ani vidieť.“
„Dobrú noc, braček.“
„Nechaj si tie reči. Radšej mi ráno navar čaj a hrniec kávy.“
Josef odišiel do svojej izby.
„Máte rozkošného brata. Za tie roky, čo som ho nevidela, sa vôbec nezmenil. Stále rovnako prostoreký a drzý.“
Johann sa rozosmial.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.