Vtedy sa začal Josef smiať.
„Idioti! Ale našťastie odvtedy si už naozaj na nič netrúfli. No nič, pokračujte, prosím, ako ste teda založili tú školu?“
„Jednoducho. Prišiel sem jeden taký náš bratranec s cisárskym rozhodnutím.“
„Aha! Bratranec? A s cisárskym rozhodnutím? Hm! A to sa mu akým zázrakom podarilo?“
„Je knieža. Takým.“
„My máme bratranca knieža? Ja som si myslel, že som barón, ale vlastne je to úplne jedno.“
„Máme. Po otcovi z tetinej strany uja koňa brata syn,“ dodal Johann.
„Aha, tak mi je to úplne jasné. Kde ho máte?“
„Príde až po Vianociach. Cestoval s manželkou k svojej rodine.“
„Ženaté kniežatko? To som ešte nevidel.“
„Keď sem prišiel, ešte nebol ženatý. Zobral si jednu septimánku.“
„Septimánku? Tu chodia dievčatá do septimy? A je ich tam veľa?“ zasvietili Josefovi oči.
„Okrem nej ešte dve. To je tá škola, ktorú ti ukážem, braček.“
„Hm! Ešte dnes?“
„Nie, zajtra. Dnes už škola skončila.“
„Škoda. A ako to, že jeho manželka nie je v škole.“
„Tak. Dal som jej riaditeľské voľno.“
„Ty si odkedy riaditeľom?“ posadil sa Josef.
„Odvtedy, odkedy je Natália riaditeľka toho dievčenského lýcea a Jovan, ten váš profesor matematiky riaditeľom…“
„… klasického gymnázia,“ dodal Josef. „To ma podrž. Máš ešte niekoľko takýchto kladivových správ, aby som sa náhodou neprebral?“
„Mám. Do škôl tu teraz chodí skoro toľko dievčat, ako chlapcov.“
„Toľko? Prečo som, ja hlupák, skončil skôr? Dievčatá na gymnáziu. No konečne! Ako ste to všetko dokázali, tak mi to už konečne prezraďte.“
„Jednoducho sme starším dámam v tomto mestečku ukázali, čo je to byť vzdelanou ženou, ktorá si zoberie baróna, pritom ešte krásne maľuje a nejaké knieža sa s ňou priamo rozpráva po francúzsky. Hneď všetky chceli, aby ich dievky vedeli to isté.“
„To je mi jasné. Teraz si každá myslí, že aj ich dievky skončia rovnako.“
„Nech si to myslia, hlavne že dievčatá môžu študovať.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.