Milenka Kráľa-Slnka – Spoveď starej dámy (75. pokračovanie)

Stalo sa to krátko po tom, ako sa Athénaïs vrátila z kláštora domov. Kráľ sa naozaj snažil obnoviť všetko tak, ako to bolo predtým, vrátane okrúhleho stola. Nepochopil však, že okrúhly stôl sa má obnoviť iba duchovne a tak isto nepochopil, že pri tejto obnove môže používať iba čisté spôsoby.
Athénaïs práve sedela za stolom a písala list, keď sa dvere na jej pracovni prudko rozleteli a zastali si v nich traja muži. Bol to nezvyklý príchod, lebo hostí vždy ohlasovala komorná.
„Čomu vďačím za vašu návštevu, páni?“ spýtala sa, keď prichádzajúci mlčali.
„Jeho veličenstvo francúzsky kráľ hľadá jednu vzácnu vec,“ začal najstarší z trojice, asi štyridsaťročný muž. Athénaïs v ňom spoznala vojvodu de Guise.
„Pán vojvoda, v mojom zámku sa nenachádza nič také, čo by patrilo francúzskemu kráľovi.“
„Ani okrúhly stôl, pani markíza?“ uštipačne sa spýtal.
„Okrúhly stôl nechal zhotoviť otec súčastného kráľa pre rytierov a nie pre svojho syna.“
„Takže je tu. Boli by sme veľmi potešení, keby ste nám ušetrili prácu a stôl nám vydali.“
„Pán vojvoda, nemôžem vám vydať niečo, čo mi nepatrí. A načo je kráľovi práve tento stôl? To ich nemá dosť v Louvri, Vincennes alebo vo Versailles?“
„Vy viete dobre, aký je to stôl,“ pozrel jej hrozivo do očí. „Môžeme vás prinútiť, hoci veľmi neradi, aby ste nám to prezradili.“
„Ako to chcete urobiť?“
„Ste žena, ak mi rozumiete …“
Athénaïs rozumela veľmi dobre. Od strachu sa jej rozbúchalo srdce. Zhlboka sa však nadýchla a smelo odvetila:
„Viem, že som žena a vy viete, že som bývalá kráľova milenka. Myslíte si, že to, čím mi hrozíte, ma potupí?“
Guise sa zamyslel. Po chvíli zo seba dostal:
„Vy nemáte rada mužov, ako som počul …“
„A vy nemáte rád ženy, ako som počula ja,“ usmiala sa.
„Mám tu dvoch pomocníkov, ak ste si to ešte nevšimli …“
„Príliš mladí …“
„Ak pani markíza bude aj potom chcieť, budem jej k dispozícii aj ja,“ posmešne sa zasmial a kývol tým dvom.
Obaja k nej pristúpili a jeden po druhom ju znásilnili. Nestačila sa ani brániť. Zaťala zuby a zastrájala sa, že to vojvodovi nedaruje.
Keď bolo po všetkom, Guise sa jej bezočivo opýtal:
„Tak čo, pani markíza, sú moji chlapci naozaj veľmi mladí?“
Athénaïs dôstojne vystúpila spoza stola, pristúpila k vojvodovi, chytila ho za vestu a hľadiac mu do očí sucho poznamenala:
„Vravela som, že sú mladí. Beriem vás za slovo, vojvoda!“ druhou rukou otvorila dvere do svojej spálne a prekvapeného muža vsotila na svoju posteľ. Dvere za sebou zavrela a zahasprovala.
„Tak, pán vojvoda, ukážte, čo viete vy!“ usmievala sa a vyzliekala ho. Guise pred ňou cúval až ho zastavila stena. Keď už bol nahý a videla, že jej tak ľahko neutečie, vyzliekla sa aj ona. Pritúlila sa k nemu a hladila ho – po pleciach, po chrbte, po nohách … Netrvalo dlho a bolo po všetkom. Guise bol znásilnený a tváril sa náramne spokojne:
„Milá markíza, netušil som, že so ženami sa môže muž cítiť príjemne.“
„Takže opúšťate chlapcov?“ zasmiala sa.
„Moja milá, reči sa hovoria a chlieb sa je. Aj o vás tvrdili, že sa bojíte mužov,“ usmial sa.
„Mali by ste sa obliecť, vaši mládenci už určite prehľadali celý zámok.“
„Nebojíte sa, že niečo našli?“
„Nie, môj milý. Kde nič nie je, ani smrť neberie. A ak vedia hľadať tak ako milovať, asi vás ku kráľovi odprevadím sama.“
Guise sa rozosmial. Už bol oblečený a tak ho požiadala:
„Mohli by ste mi trošku stiahnuť a zaviazať šnurovačku? Veľmi nie, chcela by som v tých šatách ešte dýchať.“
„Ja vás mám obliekať?“
„Ak mi privediete komornú, nemusíte.“
„Vaši sluhovia a slúžky sú zavretí pri koňoch. Ešte že ich nemáte tak veľa. Ale oblečiem vás radšej sám.“
Zakrátko vyšli zo spálne. Obaja mladíci boli opäť v pracovni:
„Pane, nič sme nenašli. Máme hľadať ďalej?“
Guise kývol rukou: „Nechajte to tak. Ten stôl tu aj tak nie je. Vrátime sa.“
Potom sa otočil k nej, hlboko sa jej uklonil a dokonca jej pobozkal ruku:
„Bolo mi veľkým potešením, pani markíza.“
„Aj mne, pán vojvoda. Šťastnú cestu.“

Richelieu sa rozosmial až ho prehýbalo: „Tak vy ste znásilnili vojvodu, ktorý nemal rád ženy.“
„Keby ma bol nechal na pokoji, neurobila by som to. Ale to nie je všetko.“
„Ak mi budete tvrdiť, že aj on sa stal vaším milencom, neuverím vám.“
„Tak počúvajte ďalej.“

Pokračovanie o týždeň…

Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.

Predchádzajúca časť…