Krátko pred Vianocami boli všetci vo Varoch, kde sa mal Řehoř naučiť liečiť kráľa v kúpeli. Pri prechádzke stretli staršieho muža, ktorý ich pozdravil.
„Řehoř!“ spoznala ho a usmiala sa.
„Otec, prečo nie si pri kráľovi?“ začudovane sa spýtal mladík.
„To je tvoj syn?“ spýtala sa a on prikývol.
„Nevedela som to. Ale môžeš byť na neho hrdý, je jedným z najlepších študentov.“
„Preto si ho vybrala kráľovi za lekára?“
„Preto. Tvoj syn zdedil nadanie liečiť po tvojej matke, milý priateľ. Teraz už viem, prečo je taký dobrý.“
„Ale čo tu robíš, otec?“
„Ja … poslal ma kráľ. Spadol som z koňa …“
„Poď, postaráme sa o teba.“
„Bol by som radšej, keby si pri mne nebol, synak.“
„Mladý pán, máte voľno,“ oslovila Beáta mladíka. On prikývol a odišiel. Po jeho odchode pozvala svojho priateľa do miestnosti, kde sa ošetrovali telá pacientov. Tam pri ošetrovaní sa Beáta pýtala: „Takže Řehoř sa volá po tebe?“
„Je to môj najstarší. To si nevedela?“
„Nie, nevedela, prečo sa pýtaš?“
„Myslel som si totiž, že môjho syna uprednostňuješ kvôli mne … teda kvôli našej rodine.“
„Ako si na niečo také prišiel?“
„Viem, že ma sem kráľ pozval na tvoj príhovor.“
„To je pravda. Ale nebola to protekcia – ani v tvojom prípade, Řehoř. Bola to tvoja povaha a hlavne tvoj charakter, ktorý ťa odporúčal. Chcela som, aby boli okolo kráľa ľudia, na ktorých sa môže spoľahnúť za každých okolností. A s tvojím synom to bolo to isté. Neposudzujem študentov podľa rodičov. Dokonca ma to ani nezaujíma, kto sú rodičia mojich študentov a ani to vlastne neviem, ak ich nestretnem spolu. Buď sú oni sami dobrí, alebo nie sú. Buď majú nadanie a zručnosť alebo nie. Nedostatok talentu nespraví žiadny rodokmeň. Keby mňa posudzoval kráľ podľa môjho otca, nikdy by ma nepustil do svojej blízkosti.“
„Máš pravdu. To isté vždy tvrdil aj môj otec. Z vašej rodiny si obaja aj s matkou vážili vlastne iba teba. A bolo to potom, ako sa otec presvedčil, že tvoja túžba po vzdelaní nie je žiadny úskok. A keď si mu ošetrila tú ruku a strážila si ho celú noc, nepochyboval o tebe. Mrzelo ho, že si kvôli nemu dostala od svojej matky bičom …“
„Moja matka si myslela, že som tú noc strávila s tebou a za celkom iných okolností. Ale aj tak to bola najkrajšia noc v mojom živote. Sedeli sme v izbe s tebou a s tvojím otcom a rozprávali sme sa o všetkom, čomu som dovtedy nerozumela. Veď koho iného som sa mohla pýtať? A na druhý večer, po tom výprasku, prišla za mnou potajomky tvoja mama a ošetrovala mi chrbát. A takto potichu chodila za mnou až kým sa mi všetky rany nezahojili. Naučila som sa od nej veľa. Žije ešte?“
„Žije, aj otec. Prídu ku mne na návštevu. Otec pochádza z tohto kraja a do Pardubíc ho preložili za trest. Povedal niečo, čo nemal.“
„Rada by som sa s nimi ešte stretla.“
„Keď prídu, dám ti vedieť. Najradšej by som bol, keby tu zostali pri mne.“
„Poprosím arcibiskupa Arnošta, aby niečo pre to urobil.“
„Arnošta? Veď ten sa nedá ničím kúpiť.“
„Kúpiť sa nedá, ale prosby niekedy splní.“
„Aj žene?“
„Aj žene. Ja som mu pomáhala vo Francúzsku, on môže pre mňa urobiť niečo v Čechách.“
„A kráľ?“
„Myslím si, že takéto riešenie uvíta. Potrebuje mať okolo seba takých ľudí, ktorí mu pomôžu presadzovať pravdu. A to hlavne vo viere. Však aj ty si teraz v kráľovej družine.“
„Zavolal ma kráľ.“
„Kráľ? Veď práve ten ťa poslal predtým ktovie kde.“
„Vtedy som chcel ísť sám. Vyhovel mojej prosbe. Teraz ma zavolal. Mám byť čoskoro rytierom. A spomínal okrúhly stôl.“
„Rytier okrúhleho stola? Áno, to je pravda, pri okrúhlom stole teraz chýba jeden rytier.“
„Ty o tom niečo vieš?“
„Viem. Som rada, že sa aj tam stretneme.“
Čoskoro po tomto stretnutí sa kráľ spolu s družinou vrátili na Karlštejn, kde bola jedna miestnosť vyhradená pre okrúhly stôl, ktorý Arnošt vrátil kráľovi okamžite, ako dostal na to pokyn z Výšin. Karol však ešte stále nebol dosť čistý na to, aby sa aj on stal jeho rytierom.
Čoskoro prišli do Prahy aj Řehořovi rodičia a stretli sa nielen so synmi, ale aj s Beátou. Počuli o nej veľa už doma, lebo potulní mnísi chodili aj do Pardubíc, a dokonca aj priamo od svojich synov. A tešilo ich jedno – že hoci je Beáta Bořkova dcéra, nedokázala svoje vedomosti nikdy zneužiť. A v tom ich uistil aj kráľ Karol. Arnošt na jej príhovor urýchlil preloženie pána farára do dediny, kde dostal panstvo práve Řehoř.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.