Na druhý deň si Johann zavolal Gerda a Natália zobrala Kristínu do obchodu na výber látky na slávnostnú večernú róbu na ples.
„Gerd, myslím si, že by som vám mal niečo povedať,“ začal Johann. „Mimochodom, je to Natáliin nápad.“
„No nazdar!“ odvetil Gerd. „Čo som urobil zle?“
„Momentálne nič. Ale aby toho nebolo ešte viac, tak vám musím povedať, že chceme, aby Kristína doštudovala.“
Johann siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ malú škatuľku.
„Toto poznáte?“
„Nie. Čo to je?“
„Tak to je na to, aby žena neotehotnela.“
„Čo? Na čo? Ako?“ zakoktal prekvapený a zaskočený Gerd.
„No, volá sa to kondóm. Je to vojenská novinka. A pokiaľ s Natáliou chceme, aby Kristína určite vyštudovala aspoň univerzitu, tak si to zoberiete. Zmenili ste sa síce, ale…“
Gerd sa od srdca zasmial: „Teda, vy dvaja ozaj myslíte na všetko!“
V nedeľu po omši sa Gerd oženil s Kristínou. Svedkami im boli Johann s Natáliou. Potom ich pozvali na svadobný obed.
„Kristína, môžem sa vás niečo opýtať?“
„Nech sa páči, Natália.“
„To, že sa Gerd ožení po dvojhodinovej známosti, to ma neprekvapuje. Ale že sa vy vydáte za taký krátky čas, to sme si nemysleli.“
„Ani ja som si to nemyslela. Ale viete, ja ho poznám v skutočnosti už dávno.“
„Poznáte?“
„Veď aj vy viete o tom, že tu nie sme iba jedenkrát. Žila som vtedy niekde v Čechách. Aj vtedy som bola jeho manželka.“
„Hm, zaujímavé. Tak sa už nečudujem. Odkiaľ však máte toto poznanie?“
„Neviem. Ako keby som to vedela vždy. A to, že som žila v Čechách, som počula.“
„Počula? A nie videla?“ opýtal sa Johann.
„Tak, počula. Vy vidíte?“ spýtala sa Kristína.
„Áno. Preto som sa nečudoval, že sa Gerd do vás zaľúbil na prvý pohľad.“
„Aha! Tak preto ste vedeli Kristínine meno bez toho, aby sme vám, čo len naznačili, o koho ide?“ opýtala sa Natália.
„Aj preto. Ostatné sa dalo ľahko spoznať z Gerdovho a Kristíninho správania. Ak sa žiačka zaľúbene pozerá niekde do nebies a neodpovedá vám, ani keď ju vyvoláte a zároveň váš najlepší priateľ ani nezbadá, že nabúra do steny, ospravedlní sa jej a ide ďalej, to by ste museli byť slepí aj vy, keby ste to nevideli.“
„On sa ospravedlnil stene?“ zasmiala sa Kristína.
„Ospravedlnil a to ešte po francúzsky: Pardon, monsieur. Čo myslíte, odkiaľ má tu hrču na čele?“
„Tak to si nevedel vysvetliť ani on. Myslel si, že sa nejako buchol v spánku,“ zo smiechom dodala Kristína.
Na to sa rozosmial i Gerd.
Dlho sa rozprávali o všetkom. Najmä však o dievčatách a o ich možnostiach študovať. Kristína prezradila, že by rada niekedy v budúcnosti pôsobila ako profesorka matematiky. Nevedela, že inde vo svete ženy nielen študujú ale aj vyučujú. Preto bolo pre ňu príjemným prekvapením, keď sa dozvedela, že dokonca na vysokých školách sú aj profesorky. Po maturite chcela preto odísť študovať na Sorbonnu do Paríža, ako jej doporučil Johann, aby sa mohol jej sen splniť. Gerd aj tak iné školy ako Parížske alebo Pražské vlastne neuznával.
„Mesto, kde je vysoká škola musí začínať na P, inak nestojí ani za reč,“ skonštatoval Gerd.
„Určite by nespomenul ani tú Prahu, ale tam som študoval ja,“ dodal Johann.
„To si buďte istí,“ zasmiala sa Kristína.
„Štvorica francúzskych milencov je naozaj kompletná,“ zasmiala sa Natália.
„Akých milencov?“ opýtala sa Kristína.
Natália jej v stručnosti vysvetlila názory pána profesora literatúry z Parížskej akadémie umení. Kristína dodala:
„Tak toto sú tie francúzske mnohouholníky.“
„Drahá Kristína, môžete sa vyjadrovať aj inak ako matematicky?“ opýtal sa Gerd.
„Nie, prečo?“
„Je to jasné, budú si rozumieť,“ zasmiala sa Natália. „Už to teraz začína mať takú iskru.“
Na to sa Gerd tak rozosmial, že prekvapenej Kristíne musela vysvetliť Natália, čo to znamená mať iskru.
„To aby som si kúpila dáždnik,“ dodala nakoniec so smiechom Kristína.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.