V kláštore už boli všetci rytieri a čakali na Athénaïs. Vstúpila do komnaty a s ňou aj Peter. Začudovane sa na ňu pozreli, ale nahlas nikto neprotestoval.
„Priatelia, hosťa, ktorého privádzam so sebou, všetci poznáte. Dnes je veľmi výnimočný deň a preto tu bude s nami aj on.“
V krátkosti im porozprávala o kráľovom správaní a tiež o tom, že stôl, za ktorým sedia, treba rozobrať a ukryť.
„Najlepšie ho ukryjeme tu. Je to tak blízko, že ho kráľ práve tu nebude hľadať.“
„Omyl, milí priatelia,“ ozvala sa Athénaïs, „kráľ pozná naše zmýšľanie a vie, akým spôsobom ukrývame vzácne veci. Kedysi sme ho to učili. Musíme ho ukryť úplne inak.“
„Môžem ho zobrať so sebou do Ruska,“ navrhol Peter.
„Nie, vás kráľ pozná a vy budete prvý, u koho bude stôl hľadať. Urobíme to ináč. Je nás tu dvadsaťpäť. Každý z nás odnesie so sebou jeden diel a ukryje ho tak, aby o ňom ostatní nevedeli. Vy so sebou odnesiete iba nohy stola.“
„A nie je to dehonestujúce cára ukrývať iba nohy zo stola?“ ozval sa niekto z prítomných.
„Nie, milý priateľ. Kráľ vie, ako veľmi si vážime cára a práve preto bude u neho hľadať celý stôl. Alebo aspoň časť s najväčším mečom. A my ho zmätieme,“ odpovedala Athénaïs.
„Ak dobre počítam, tak zostane ešte jeden diel,“ ozval sa kardinál. „Čo s ním urobíme?“
„Ukryjeme ho tu v kláštore.“
„Athénaïs, môžete nám vysvetliť prečo?“
„Aby ho kráľ našiel. Príliš dobre nás pozná a pokiaľ mu ešte povieme, že sme stôl ukryli na viacerých miestach, uverí nám a prestane ho hľadať. Ak by nenašiel nič, robil by zbytočné hlúposti.“
„Aké hlúposti?“
„Napríklad by mohol vyvolať vojnu s Ruskom. Bol by presvedčený, že stôl odniesol Peter.“
„Rusko je ďaleko.“
„Pre Alexandra Veľkého nebolo nič ďaleko.“
„Ale on nebol Alexander …“
„Nebol, ale aj Alexandra poháňala pýcha. A tá je u oboch rovnaká.“
Ešte v tú istú noc stôl rozobrali a ráno sa rozišli každý so svojím dielom. Odišiel aj Peter, ale nie do Ruska. Vrátil sa do Amsterdamu.
Netrvalo dlho a do kláštora prišiel kráľ.
„Milá markíza, nebudem vám vysvetľovať, čo ma sem priviedlo a čo hľadám.“
„Veličenstvo už dávno nevysvetľuje nikomu nič.“
„Kde je stôl?“
„Ktorý? V kláštore je asi tristo stolov?“
„Vy viete ktorý!“
„Neviem.“
„Netárajte! Vy vždy viete o všetkom!“
„Načo vám je stôl? To nemáte v celých Versailles dosť stolov?“
Postavil sa hrozivo oproti nej: „Veľmi dobre viete, aký je to stôl. Poznám vaše zmýšľanie, nájdem si ho!“
„Viem, že poznáte. Preto som tentoraz uvažovala úplne ináč.“
„Ako?“
„Hľadajte a skúste nájsť,“ mykla plecom a opustila ho.
Kráľ prehľadal celý kláštor, ale nič nenašiel. Dokonca prehliadol aj ten nastrčený jeden diel. Bez jediného slova odišiel.
Takmer svitalo, keď ju zobudil Richelieu:
„Vstávajte, niečo som priniesol.“
„César, čo tu robíte?“
„Hoďte si niečo na seba a poďte.“
Už sa na nič nepýtala, prehodila si cez plecia plášť a nasledovala ho. Prišli do spoločenskej komnaty. Kardinál pozažínal fakle na stenách a vtedy zbadala uprostred veľkú kopu prikrytú nejakým kobercom.
„Čo to je?“ začudovane sa opýtala.
Richelieu mlčky nadvihol koberec.
„Kde ste to vzali?“ znovu sa spýtala.
„Vy neviete kde bol tento obklad?“
„Zbláznili ste sa?! Nechali ste strhnúť obklad zo siene okrúhleho stola!“
„Keby ja … ten blázon Ľudovít. Načisto sa zbláznil a nechal to zhodiť. Asi sa naozaj nechce vzdať toho stola a z obkladu chcel obnoviť ten starý. Ale nechápem načo by mu bol?“
„Že by chcel pasovať nových rytierov?“
„Neviem. Nemal som čas uvažovať. Keď ho dal strhnúť, ja som ho dal ihneď tajne odviezť. Ostatné sú dohady. Kde ho teraz skryjeme?“
„Tu nie. Ak zistí, že zmizol, okamžite príde sem a všetko prehľadá. Musíme ho poslať niekde preč … kde ho nebude hľadať …“ Athénaïs sa zamyslene prechádzala.
„Už to mám!“ zvolala naradostene. „Pošleme ho môjmu synovi do Amsterdamu.“
„Lebo máte zákaz stýkať sa so svojimi deťmi?“ sucho poznamenal kardinál.
„Presne tak. Poprosím syna, aby túto zásielku odovzdal Petrovi. Cár odišiel už dávnejšie z Francúzska, bude mimo podozrenia. A môj syn môže pokojne odprisahať, že odo mňa nič nedostal.“
„Takže mu to mám poslať ja.“
„Vždy ste vedeli rýchlo uvažovať. Teraz to zabalíme.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.