Athénaïs rozprávala o kráľovi, o tom ako ich šťastie netrvalo dlho, lebo Ľudovíta zavraždili, o tom, ako museli v záujme krajiny tajne vymeniť kráľa, o tom, ako musela zostať, hoci by za ním už dávno najradšej odišla …
Ibrahim sedel vedľa nej. Opieral si ju o plece a hladil ju po vlasoch.
„Kde ste ho pochovali?“
„Tam, kde chodil najradšej. Poďte, ukážem vám to miesto.“
Keď prechádzali dvoranou, k Athénaïs sa doniesol ženský hlas:
„… a princ de Condé, och, to je ale divoch. Keby ste ho videli, milé dámy, včera v noci, neverili by ste, že už je taký starý …“
Vyšli von a cestičkou z jemného štrku sa dostali do časti parku, ktorá akoby sa uzavierala iným častiam. Stáli tam dve lavičky a medzi nimi stál oblúk, ktorý obrastali popínavé ruže. Sadli si na jednu z lavičiek a chvíľu dýchali opojnú vôňu krvavočervených ruží.
„Je to ešte ďaleko?“ po chvíľke sa spýtal princ.
„Sme na mieste. Hrob je pod tými ružami. Nesmie to vyzerať ako cintorín.“
„Je tu krásne … prepáčte …“
„To nič … kráľ sem chodil rád … a bolo jednoduché tajne ho tu v noci pochovať. Skrývali nás stromy. Neskôr sme úplne oddelili túto časť vysokým živým plotom od ostatného parku.“
„Veľa žien vie o tomto mieste?“
„Iba kráľovná a ja. Ženy u nás sú klebetné a hlúpe. Vyzradia aj to, s kým spali … nikdy si nedokážu predstaviť následky …“
„Váš názor na ženy je ešte horší než na mužov.“
„Je to pravda. Vy tomu hovoríte, že ženy nemajú dušu, ale k mužom ste zhovievaví.“
„Vás niekto oklamal?“
„Vyzerá to, že áno. Ale spýtam sa ho na to.“
„Myslel som si, že vás teraz odvediem spolu s vašou sestrou …“
„Vy ste sa zbláznili! To sa mám so svojou sestrou deliť o vás?!“
„U nás to nie je nič nezvyčajné. A môj hárem je prázdny …“
„Ale veď ste prisahali, že ho rozpustíte …“
„To som aj urobil,“ mierne bezočivo sa na ňu usmial a kým sa stačila spamätať, pobozkal ju. Odstrčila ho od seba:
„Hárem ste rozpustili, ale vy ste sa nezmenili.“
„Akože nie? Odteraz budú v mojom háreme iba ženy, ktoré ľúbim!“
„A budete s nimi žiť naraz, však?! To nie je žiadna zmena!“
„Ako má vyzerať teda tá zmena?“
„Jeden muž žije iba s jednou ženou, hoci ľúbiť ich môže mnoho. Až keď sa nejakým spôsobom rozídu, môže žiť s inou. Vtedy je to správne.“
„Vy ste naozaj Šahrazád.“
„Odkiaľ ste prišli na to meno? Aj v listoch ste ma tak oslovovali.“
„Želali ste si, aby som vás neoslovoval skutočným menom. Vraveli ste, že vo vašej krajine je inkvizícia silnejšia než kráľ. Ak by prišla na to, že si píšete s inovercom, skončili by ste na hranici.“
„To je pravda. Nie som si istá, či by sám kráľ niečo dosiahol. Upaľujú aj za menšie priestupky.“
„U nás nie je inkvizícia.“
„Sú tam mnohé iné veci, ktoré sa mi nepáčia.“
„Ako to môžete vedieť? Nikdy ste tam neboli.“
„Bola. Keď som sa pred inkvizíciou skrývala v Španielsku.“
„Prečo ste neprišli za mnou?“
„Chcela som zistiť iba to, ako sa má Gabrielle. A či jej netreba pomôcť. Nechcela som, aby ste si ma tam nechali.“
„Vy ste tam prišli sama?“
„Nie, sprevádzal ma don Pedro.“
„Don Pedro?! Videl som ho tu.“
„Prišiel za kráľovnou, nie za mnou, ak myslíte toto.“
„Takže to, čo sa vám nepáči, je islam?“
„Vo vašom náboženstve sú aj pekné veci.“
„Napríklad?“
„Napríklad spôsob vašich modlitieb. Nosíte so sebou koberčeky a v čase modlitby sú ony vaším chrámom na hociktorom mieste. Ja si predstavujem, že na takom koberci kľačím a tam, kde končí, stúpajú z neho steny vysoko až na nebesia a delia ma od všetkých. Vtedy sa mi zdá, že moja modlitba stúpa po tých stenách vyššie a vyššie.“
„Vy ste naozaj Šahrazád.“
„Kto je Šahrazád?“
„Bola to princezná, krásna a múdra. Žila v Arábii v čase, keď tam panoval jeden nerozumný kráľ. Ten istý, ktorý bol dávno predtým Mohamed. Oženil sa, ale jeho žena sa ponúkala iným. On ju dal sťať a oženil sa znova. A nová žena bola rovnaká. Nahneval sa márnomyseľný kráľ a vyhlásil, že každú novú ženu po svadobnej noci usmrtí. Urobil tak mnohokrát až spoznal Šahrazád. Oženil sa s ňou a ona s ním prerozprávala celú noc. Potom ďalšiu a ďalšiu. Dokázala kráľa zaujať na tisíc nocí. Až ten nerozumný kráľ svoj príkaz o popravách odvolal …“
„… a žili šťastne až kým nepomreli … Preto chcete, aby som išla s vami?“
„Nielen preto. Odvtedy, ako som sa s vami stretol, dokážem vidieť niektoré predchádzajúce životy. V mnohých ste boli moja žena.“
„Vráťme sa späť.“
„Pôjdete so mnou?“
„Nie. Nemôžem. Navyše som tehotná. Nemusíte volať ani svojho lekára, už to na mne vidieť.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.