„Lenže v živote je viac prehier ako výhier. A aj s tými musíme vedieť žiť.“
„Vám sa to ľahko hovorí. Vy ste nikdy neprehrali …“
„Myslíte? Veľmi ťažkou prehrou pre mňa bolo to, keď som odchádzala od Karla a druhou … ale to vám radšej nepoviem. Tiež to bola veľmi ťažká prehra.“
„Politická?“
„Nie. Súkromná.“
„Láska?“
„Nie … znásilnenie. Vtedy som sa neubránila. Tých prehier bolo ešte veľa.“
„Začínam vám rozumieť. Ale napriek tomu sa vám nedávno narodila dcéra.“
„Áno. Jej otcom je muž, s ktorým už dlho žijem. A tá nepríjemnosť predtým … bolo to už dávno … A žiť sa musí ďalej.“
„Nemusíte sa ma báť. Neunesiem vás,“ povedal ticho a odišiel.
Beáta sa poponáhľala k palácu, lebo medzitým sa zotmelo. Pierre zostal ešte nejaký čas v záhrade, ale zrakom sledoval, aby sa jej nič nestalo.
Prišiel deň konania plesu na rozlúčku. Ján poslal Beáte plesové šaty s prosbou, aby si ich obliekla. Ona najprv nesúhlasila, ale po jeho argumentoch privolila. Práve ich mala na sebe, keď vošiel Giovanni. Neveriaco sa na ňu pozrel a potom spustil:
„Čo to máš na sebe?! Veď tie šaty viac odhaľujú ako zahaľujú! Daj to dole!“
„Môžeš mi vysvetliť, prečo si ich mám vyzliecť?“
„Ty sa ešte pýtaš?! Veď sa pozri na seba! Máš odhalený krk, plecia a ešte toto tu skoro až po prsia! Takto sa predvádzať nebudeš!“
„Akým právom mi to chceš zakázať?“
„Právom tvojho budúceho muža! Čo si majú iní popásať oči na tvojom tele?!“
„Giovanni, tieto šaty mám na sebe len kvôli tomu, že ma o to poprosil kráľ.“
„Načo ťa kráľ potrebuje vidieť takúto polonahú?! A ešte verejne!“
„Aby zapchal ústa všetkým ohováračom.“
„Hlúposť! Týmto im ústa iba otvorí.“
„Giovanni, Ján chce dokázať, že zámok som dostala za niečo iné, než o čom sa šíria klebety.“
„To sa mu aj tak nepodarí.“
„Ale skúsiť sa to môže.“
Vošiel Arnošt a Giovanni vybehol oproti nemu:
„Arnošt, pozri sa, čo to má na sebe! Dohovor jej, aby sa takto neukazovala!“
„Milý priateľ, aj kráľ potrebuje alibi. A najviac ho potrebuje Beátina dcéra.“
„Bábätko?!“
„Bábätko. Neveril by si, koľko pytačov sa zrazu nahrnulo, aby toto bábätko zabezpečili pre svojich ľavobočkov. A Beáta chce, aby sa Janette vydala z lásky. Kým si o nej každý myslí, že je princezná, je to zlé. A navyše to tlačí kráľa do úzkych. Potrebuje takto získať čas.“
„Do čerta aj s tou sobášnou politikou! To naozaj už nikto nikomu neverí?“
„Žiaľ, milý priateľ, žijeme v ťažkých časoch. Budeš musieť súhlasiť.“
Giovanni si vzdychol a nepovedal už ani slovo proti.
„Tak tá jazva je skutočná,“ usmial sa Luigi, keď ju odprevádzal po tanci k Arnoštovi.
„Áno. Ján to vymyslel skvele.“
„To zranenie?“
„Nie, vtedy mu naozaj išlo o život. Myslím to, ako nenápadne presvedčiť všetkých.“
„Stavil by som sa, že to bola vaša myšlienka.“
„Nuž ja by som sa dobrovoľne takto nepredvádzala. Najradšej by som si dala šaty so zapínaním ku krku, aby tú jazvu vôbec nebolo vidieť.“
„Ale pristane vám,“ uklonil sa a pobozkal jej ruku. Odovzdal ju Arnoštovi a sám sa ponáhľal ku Blanche.
V ten večer s Beátou tancovali všetci prítomní muži okrem kardinála Pierra. Ten netancoval, ale nakoniec prišiel po ňu a odviedol ju bokom:
„Prepáčte, rád by som sa vás niečo opýtal. Môžem?“
„Prečo nie, len sa pýtajte.“
„Minule ste spomínali prehry. Ale boli len dve. Zdá sa mi, že vám naozaj všetko vychádza.“
„To nie je celkom tak. V živote každého sú i prehry i výhry. Ja som vám spomenula len tie dve najväčšie, ktoré ma boleli najviac. Ale tých menších a drobných bolo tiež neúrekom.“
„Podľa toho, ako sa správate, by som nikdy nepovedal, že ste niekedy prehrali.“
Usmiala sa: „Záleží iba od nás, čo si častejšie pripomíname a od toho aj závisí, či si veríme alebo nie. A ja som neúnavný optimista.“
„Máte skvelý životný postoj, ktorý ťahá ľudí ako magnet. Budem musieť prehodnotiť tie moje víťazstvá.“
„Ja si myslím, že ich vôbec nie je málo. Ste kardinálom, profesorom, ovládate umenie liečiť, dokázali ste sa postaviť pápežovi, ktorý je vaším predstaveným. A pre optimizmus postačia aj tieto, nie?“
Usmial sa: „Mohli by ste si so mnou zatancovať?“
Podala mu ruku.
„Dnes sa vaša ruka netrasie,“ poznamenal.
„Dnes nemám strach.“
„Preto, že sú tu ostatní?“
„Nie. Dnes už nie je okolo vás tieň.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.