V ten deň sa rozprávali o spôsobe Karlovej politiky a o tom, ako dokáže neustúpiť a napriek tomu dosiahne v rokovaniach veľa. Luigiho to všetko tak zaujalo, že takmer zmeškal schôdzku so svojou markízou. Keď na to prišiel, povedal Beáte, čo sa stalo.
„Nerobte si starosti, milý priateľ, nemusíte ma odprevádzať. Prejdem iba cez záhradu a budem vo svojich komnatách. Ale vy si nezabudnite zobrať lutnu, aby vám vaša Blanche rýchlo odpustila.“
„Vy naozaj myslíte na všetko,“ usmial sa a sňal nástroj zo steny. Potom ju odprevadil na kraj záhrady a utekal na takmer zmeškanú schôdzku.
Slnko práve zapadlo a začalo sa stmievať. Beáta sa ponáhľala. Nechcela zostať na záhrade sama.
„Pani Beáta!“
Otočila sa za hlasom. Stál tam kardinál Pierre v šľachtickom oblečení. Keď ho uvidela, rozbúchalo sa jej srdce. Vlastne od toho pokusu o únos sa ho trošku bála a nikdy s ním nezostávala sama. A teraz tu čakal a vôbec nepochybovala o tom, že na ňu …
„Dnes nemáte žiadneho sprievodcu?“ vzápätí sa jej opýtal.
„Nie, nemám.“
„A čo sa stalo s Luigim?“
„Nič, ponáhľal sa na istú schôdzku, ktorú takmer zmeškal.“
„Ešte mi povedzte, že tú schôdzku mal so ženou a ja vám neuverím.“
„A čo je na tom čudné? Aj kňaz, ktorý ma učil, bol otcom môjho priateľa z detstva. A vedeli to všetci.“
„On išiel za inou ženou?“
„Pravdaže. So mnou sa rozpráva iba o politike. Na lásku má predsa inú.“
„A vás to netrápi?“
„Prečo by ma to malo trápiť? Veď ja som ho s ňou zoznámila.“
„Vy máte naozaj veľmi čudné zvyky. Mužov zoznamujete so ženami a neverným milencom zachraňujete životy. Čo ešte viete?“
Pierre sa priblížil ku nej a chytil ju za ruku.
„Vy sa trasiete. Nie ste chorá?“ opýtal sa začudovane a siahol jej rukou na čelo. „Nie, horúčku nemáte. Čo sa vám stalo?“
„Ja … bojím sa …“
„Čoho sa bojíte?“
„Vás…“
„Vy sa bojíte … mňa?“
„Prečo ste ma chceli uniesť? Veď ste ma vôbec nepoznali …“ prešla do protiútoku.
„Poznal som vás. Bol som na nádvorí, keď sa kráľ zranil. Videl som vás, ako mu pomáhate a videl som aj to, ako prehovárate Karla, aby toho lekára poslal preč.“
„Ako to môžete vedieť? Veď vy neviete česky.“
„Vy ste mu to hovorili nemecky. Asi sa na to už nepamätáte …“
„Asi máte pravdu. S Karlom sme sa veľmi často rozprávali nemecky. Ešte častejšie než česky. Naozaj som si neuvedomila, akým jazykom rozprávam. A bála som sa vtedy o Jána …“
„Milujete ho?“
„Nemám rada, keď mi pred očami zbytočne umierajú ľudia … Vždy si viem predstaviť, kde by sa dali využiť ich schopnosti …“
„Luxemburg mal pravdu. Vy nedokážete zabíjať. To ste radili aj Karlovi?“
„Áno. Ale aj iné.“
„Napríklad?“
„Napríklad, že by mal mať iba jednu ženu. Zvlášť potom, keď ho jedna z mileniek chcela otráviť … Ale nielen to som mu hovorila. Niekedy poslúchol, inokedy nie.“
„Prečo by mal mať iba jednu ženu?“ usmial sa kardinál.
„Jednak preto, že neznášam konkurenciu a jednak preto, že každá nová milenka je nebezpečná, lebo nevie, čo môže od nej čakať.“
„Vy ste mu to takto vysvetlili?“
„Pravdaže. Ja mám najradšej priame cesty. Prečo ste ma chceli uniesť?“
„No páčili ste sa mi taká rozhodná. Ani jedna z mojich mileniek nedokázala to, čo vy. Čo sa stalo s mojimi mužmi?“
„Ubránila som sa a kráľ ich vyhostil z krajiny.“
„Sama ste sa ubránili?“
„Čiastočne. Kráľ mi ich pomohol zviazať. A nikto iný tam nebol.“
„Ako ste sa dokázali ubrániť?“
„Strach z mužov mi dal silu…“
„Kráľovská milenka sa bojí mužov?“
„No a? Prečo ste sa radšej o mňa neuchádzali ako Richard?“
„Richard sa o vás uchádzal?“
„Áno, ale odmietla som ho.“
„Toho som sa obával. Preto som vás chcel uniesť.“
„Vy sa bojíte neúspechu?“
„Nie je príjemné prehrať.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.