Pápežova zranená noha sa hojila takmer zázračne. Celý čas, ktorý musel tráviť v paláci so svojimi protivníkmi, mu bol iba na prospech. Kým mu zlomená kosť zrástla, bol z neho úplne iný človek. Nakoniec sa vyplnila aj Jánova predpoveď. Do konca rokovania bol pápež na ich strane.
V ten deň sedeli všetci vo veľkej sieni. Pápež mal už sňaté doštičky a Beáta ho ešte doliečovala mastičkami a rozhýbavala mu vyliečenú nohu. Sám už mohol chodiť bez opory, ale ešte trošku kríval.
„Pani Beáta, ste naozaj ten najlepší lekár, aký sa kedy o mňa staral,“ povedal jej pápež.
Pochvala ju potešila a usmiala sa.
„Schvaľujem všetky požiadavky, ktoré ste mi predložili. Vy by ste mohli učiť aj lekárov. Povedzme, že vám to neoficiálne schvaľujem, ale profesúru z lekárstva žena nikdy nezískala a našťastie ani nemôže získať.“
„Prečo našťastie?“
„Aby tak ešte aj ženy chodili na univerzity, veď by to bola Sodoma-Gomora.“
„A čoho sa vaša milosť bojí, že sú chytrejšie?“
„Padli do hriechu a musia sa kajať. Muž je hlavou rodiny a ženám preto netreba vzdelanie.“
„O tomto sme sa už, myslím, vaša milosť, rozprávali. A pokiaľ sa dobre pamätám, povedala som vám, že žena je krkom, ktorý tou hlavou krúti.“
„Veď práve …“
„To sú všetky vaše argumenty proti? Takže sa bojíte, že múdra žena krúti tým krkom viac?“
„O tom nerozhodujem našťastie iba ja, ale celý senát. A tam sú dosť múdri muži na to, aby vedeli, čo žena potrebuje.“
„To tak aj vyzerá.“
„Aby ste sa nemýlili, na Parížskej univerzite sú to napríklad títo štyria kardináli.“
„Vaša milosť, my by sme jej dovolili, aby u nás študovala,“ ozval sa Luigi.
„Ale na to potrebujete súhlas pápeža. A ten nemáte a ani nikdy nebudete mať!“
„To je škoda, pretože svoje umenie nám dokázala a bola by naozaj dobrou profesorkou. Ale keď sa to nedá urobiť oficiálne, dá sa to urobiť neoficiálne. A my budeme jej prvý žiaci,“
Pápež radšej odišiel, aby nakoniec nemusel ustúpiť. Rozhovor však pokračoval ďalej.
„Ja by som teda z pozície budúcej neoficiálnej profesorky doplnila ešte jednu požiadavku.“
„Akú?!“ spýtali sa jednohlasne.
„Aby u mňa mohli študovať aj dámy. A to hlavne manželky a milenky mladých diplomatov.“
„Môžete nám vysvetliť prečo?“ opýtal sa začudovane Pierre.
„Pretože žena by mohla byť diplomatovou slabou stránkou.“
„V akom zmysle?“
„Neprimeraným správaním alebo rečou by mohla spôsobiť hotovú pohromu. Myslím, že aj preto králi nechodia na oficiálne návštevy so svojimi manželkami alebo milenkami.“
„To je pravda,“ prisvedčil Ján. „Naše ženy sa nehodia na oficiálnu reprezentáciu. Karol v tomto ohľade urobil prvý dôležitý krok. A navyše, svoju reprezentantku naučil veľmi veľa politických trikov. Skvelý učiteľ!“
„To je pravda, je to skvelý kráľ, cisár, diplomat a učiteľ. Ale aj tak všetka česť žiakovi, ktorý prerástol svojho učiteľa,“ usmial sa Pierre, uklonil sa a pobozkal Beáte ruku.
„Škoda, že nemôžem ísť s vami do Prahy, veľmi rád by som vás videl, ako vyučujete tu prítomných pánov. Lenže mám veľa zanedbaných kráľovských povinností,“ ozval sa Ján. „A vojna je vojna. Odprevadím vás však po Amiens. Ale skôr ako všetci odídete do Prahy, usporiadam na rozlúčku ples a už teraz vás naň pozývam.“
Kým ubiehali dni čakania na ples, Luigi často pozýval Beátu na prechádzky alebo len tak na pohár vína. Bol zvedavý hlavne na to, ako sa Karlovi v takej krátkej dobe podarilo urobiť z Čiech dôležitú európsku krajinu. Beáta mu rozprávala o tom, ako Karol vládne, o okrúhlom stole a rytieroch, ktorí mu vo vládnutí pomáhajú, o obrazoch zhora a o tom, ako nadpozemské meniť na pozemské. Čím viac sa dozvedal, tým viac horel túžbou vidieť všetko na vlastné oči.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.