Beáta sa usmiala.
„Ja to myslím úplne vážne, pani Beáta. A pokúsim sa to aj presadiť. Keď som videl, ako sa trasiete od strachu, neveril som vám. Ale keď som videl ten váš excelentný výkon, nevychádzal som z údivu a k slovu som sa ani len nedostal. Ako ste to dokázali?“
„Diplomatická zásada číslo jedna: nikdy neukáž protivníkovi svoju slabosť. Priatelia o nej môžu vedieť, aby dokázali postaviť obranu aj s tvojou slabosťou. Zásada číslo dva: Len spoľahlivým priateľom ukáž svoje slabosti.“
„To vás učil Karol?“
„Nie. Je to vlastná skúsenosť. Hlavne keď sme práve Karlovi zachraňovali krk pri jednej z jeho slabostí.“
„Pri milenke?“
„Uhm. Chcela ho otráviť na objednávku.“
„Vy ste boli pri tom?“
„Áno. Donútila som ju vypiť to otrávené víno.“
„Vy!?“
„To víno mu predsa otrávila ona, nie ja.“
Luigi sa zasmial: „Ste obdivuhodná žena. Zachraňujete krk nevernému milencovi. Iná by ho ten jed nechala pokojne vypiť. A nielen to. Možno by mu ho aj ochotne sama namiešala.“
Keď sa Luigi a Beáta vrátili do kráľovského paláca, všetci sprisahanci už boli zvedaví na to, ako pochodili. Ale ona najprv odviedla biskupa do svojich komnát.
„Vaša milosť, teraz vás musím poriadne vyšetriť. Môžete sa vyzliecť?“
„Vyzliecť sa pred vami?! Veď to je hriech!“
„Vaša milosť, aj Syn Boží liečil. Myslíte si, že sa pri liečbe nepozrel na nahé telo?“
„No … to neviem … asi áno.“
„No vidíte, tak to potom asi nebude hriech vyzliecť sa pri liečení, nemyslíte?“
„No … dobre. Prosím, nedívajte sa.“
Beáta sa otočila a biskup sa vyzliekol. Pozorne si ho prezrela a hovorí:
„Môžete sa obliecť. Lenže prv, ako budem liečiť vaše kĺby, musím vyliečiť vašu kožu.“
„Obávam sa, že s touto chorobou si nedáte rady. Už sa o to pokúšali mnohí lekári. Dokonca ani len samotnému pápežovi nemohli pomôcť od tejto choroby.“
„Nemusíte sa báť, vaša milosť. Ja sa o to pokúsim. Najprv vám pripravím bylinkový kúpeľ a potom vás ponatieram masťami. Súhlasíte?“
„A neotrávite ma?“
„A prečo by som vás mala otráviť?“ spýtala sa začudovane.
„Pretože ma sem poslal pápež. A vy sa s pápežom veľmi nezhodnete.“
„Lenže vás sa pápež príliš ľahko vzdal. A bez dozoru. Takže ani vy sa s ním veľmi nezhodnete, však?“
„Máte pravdu. Zavadziam mu. Trvám na tom, aby cirkev bola ukážkou morálky. A to, žiaľ nie je.“
„Tak prečo ste sa nepridali k protipápežskému ťaženiu?“
„Richard chcel post pre vlastnú slávu a vlastnú moc. To tiež nebolo správne.“
„Ale Richard už nežije.“
„Viem, zavadzal pápežovi.“
„Tak prečo sa nepridáte ku nám?“
„Preto, že už je neskoro a preto, že neverím tomu, že nový protipápež bude iný.“
„Viete, kto by ním mal byť?“
„Nie. Ale vždy to dopadlo rovnako. Moc proti moci, zlo proti zlu.“
„Ako si teda predstavujete novú morálnu cirkev?“
„Vlastne ani sám neviem. Ale rád by som pri jej prerode pomáhal.“
„Myslím si, vaša milosť, že ešte budete mať na to príležitosť.“
„Vyzerá to, že toto liečenie asi prežijem,“ usmial sa biskup.
„Nielenže prežijete, ale budete sa cítiť omnoho lepšie. Dám vám pripraviť ten kúpeľ. Nemusíte sa vôbec báť. Ja totiž jedy pripravovať neviem. Ale … nehovorte o tom.“
Ešte v ten deň sa sprisahanci stretli. Schôdzku začal kardinál Luigi:
„Podľa toho, čoho som bol svedkom, usudzujem, že pápež nebude mať námietky voči našim požiadavkám. Pani Beáta,“ kardinál podišiel ku nej, uklonil sa a pred všetkými jej pobozkal ruku, „podala priam excelentný výkon. Želal by som vám všetkým, aby ste jej výstup videli, pretože nikto z vás nevie, čo je to pravé umenie diplomacie. A navrhol by som, aby nás pani Beáta učila okrem umenia diplomacie ešte jeden predmet, a to je umenie liečiť. Rád budem jej prvým žiakom.“
„Liečiť? Vy chcete ošetrovať rany?“ opýtala sa prekvapene.
„Nie, tak som to nemyslel. Ale poznať účinky jedov a vedieť si pripraviť protijed je naozaj užitočné.“
„Ale povedzte nám, o čom ste sa rozprávali a aké závery ste vyvodili,“ ochladil jeho nadšenie kráľ.
„To nám bude musieť vysvetliť pani Beáta. Lebo, priznám sa, z jej úvodnej reči s pápežom som ani zbla nerozumel,“ odpovedal Luigi.
„To nie je také ťažké. Keď ma pápež uvidel, zneistel po prvý raz. Vonkoncom nečakal, že parlamentárom bude žena, a to navyše ešte tá, čo mu utiekla priamo z postele. Aby to zakryl, začal si zo mňa robiť posmech. Bolo mu čudné, prečo máme pri audiencii rukavice. Odpovedala som mu v tom zmysle, že stretnutie s ním by sme chceli prežiť a preto nechceme nič brať do rúk, lebo poznáme jeho dotykové jedy. Pochopil. A keďže som mu odpovedala milo, priam srdečne, to ho zneistilo ešte viac. Preto sa ma opýtal, či sa v tých jedoch vyznám. Odpovedala som mu v tom zmysle, že môj otec ich pripravoval a teda že ich poznám aj ja. Pretože Inocent vedel, komu ich Bořek pripravoval, opýtal sa ma, na chuť jedného jedu, ktorý mal poľský kráľ v obľube. Odpovedala som mu, že ešte častejšie používal iný jed – taký istý, akým práve pápež najradšej trávi svojich protivníkov. Na to mi zložil poklonu, tak som mu na to povedala, že náš kandidát tých jedov pozná ešte viac. Pápež chápe veľmi rýchlo. A pochopil ešte aj to, že sa mu dokážeme brániť. Toto poznanie podlomilo veľmi silno jeho sebadôveru a pri čítaní našich požiadaviek ani veľmi neodporoval. To je všetko.“
„Nuž, neodporoval hlavne preto, že mu pani Beáta všetko zdôvodnila konaním Syna Božieho. Už pri prvom stretnutí ho porazila jeho vlastnými zbraňami,“ pridal sa nadšene Luigi.
„No ja by som takémuto rýchlemu víťazstvu ešte neverila. Pridelil mi pacienta a o týždeň mu ho mám priviesť ukázať. A predpokladá, že ho otrávim.“
„Odkiaľ to viete?“ opýtal sa Pierre.
„Veľmi ľahko sa ho vzdal a nepridelil mu žiadnu ochranu. Dokonca by mu bolo vhod, keby biskup u nás umrel. Lenže ja navrhujem urobiť lepší ťah. Biskupa vyliečim a urobíme z neho nášho spojenca. Aj tak sa s pápežom neznáša.“
Ján sa začal smiať: „Pani Beáta, má úžasnú schopnosť meniť nepriateľov na priateľov. Ako ju poznám, tak pri ukončení rokovania bude ešte aj pápež na našej strane.“
„Čo nie je, môže byť. A nebol by to ten najlepší politický ťah?“ opýtala sa ho s úsmevom.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.