Pokiaľ duchovia Slovo žijú, majú právo a aj povinnosť Slovo šíriť. Je veľa rôznych foriem, ako sa dá Slovo šíriť. V súčasnosti predávate najmä literatúru. To je však tá najmenšia časť šírenia Slova. Nutnou podmienkou, aby sa Slovo šírilo, je to, že ľudia sa musia o Slove dozvedieť. Preto je predaj literatúry až na poslednom mieste.

Formy, ako sa duchovia majú o Slove dozvedieť, vždy závisia od konkrétnej krajiny, teda od mentality ľudí. Preto v nasledujúcich riadkoch hľadajte to, čo osloví vás, a nie to, čo má osloviť iných. Slepé kopírovanie určitých postupov vedie len k strnulosti, v dôsledku čoho sa Slovo v skutočnosti nešíri.

Ako vhodná forma šírenia Slova sú osobné rozhovory. Najviac sa osvedčujú v okruhu známych a kolegov. O Slove treba hovoriť nenásilne, teda žitie Slova musí z vás vychádzať samo. Potom tí známi či kolegovia sami za vami prídu s otázkami.

Ľuďom je nepríjemné, pokiaľ sa im Slovo vnucuje tak, ako to robia napríklad jehovisti. Na ich príklade je vidieť, že ľudia najskôr posudzujú, ako sa Slovo šíri, a až potom, čo sa šíri. V tomto je veľká zodpovednosť, aby ste svojím konaním nezviedli duchov zo správnej cesty. Preto musí byť u vás v súlade vaše myslenie i konanie, inak ostatní skôr či neskôr v tomto nájdu rozpory, čo môže viesť k ich obráteniu.

Oslovovať neznámych ľudí si môže dovoliť iba ten, kto vie automaticky prijímať z duchovna, teda je schopný prijímať vysoké duchovné inšpirácie v akejkoľvek životnej situácii bez toho, že by bolo navonok viditeľné, že vlastne počúva duchovným sluchom. V niektorých krajinách je bežné rozprávať sa i priamo s neznámymi ľuďmi, napríklad v Afrike. I v týchto krajinách však takéto rozhovory majú viesť iba tí, ktorí počujú.

Ďalšou formou šírenia Slova sú verejné prednášky. Spolu s predchádzajúcou tvoria vlastne ten najprirodzenejší spôsob, teda priamy kontakt medzi ľuďmi. Prednášky sa majú konať po celej krajine tak, aby sa na určitom mieste opakovali až po relatívne dlhom čase.

Rozhodne sa nemajú konať prednášky na tému „duchovné príčiny chorôb“. Ako vhodné témy sú aktuálne diania vysvetľované z hľadiska Zákona. Najhoršie je citovať, ale takisto nevhodné je používať iba vlastné slová.

Prednášky majú vychádzať výhradne z Posolstva Grálu, teda majú sa s ním zachvievať v jednote. Nemajú byť čisto teoretické, ale na konkrétnych príkladoch sa má ukázať pôsobenie Zákona.

Je potrebné, aby prednášky viedol taký človek, ktorý vie zodpovedať na otázky poslucháčov vlastnými slovami, teda nie citátom, ktoré však rozhodne musia byť v súlade so Slovom.

Prednášky na jednom mieste sa nemajú tak často opakovať preto, aby sa nevytvorila stabilná skupina poslucháčov, ktorí by zostali len poslucháčmi. Tí, ktorí sú spečatení, môžu svojou účasťou podporiť prednášajúceho, nemajú však, na rozdiel od súčasnosti, kvôli tomu cestovať. Prednášky sú určené hľadajúcim, nie im!

Nevyhnutnou súčasťou prednášky je poukázanie na zdroj poznania, avšak bez toho, aby sa zvestovalo.

Predaj literatúry na niektorých miestach môže byť vhodný, na niektorých nie. Je lepšie, keď sa pripravia vopred obidve možnosti s tým, že sa v priebehu vycíti, čo je vhodné.

Ďalšie formy pre šírenie Slova sú len pomocné. V prvom rade medzi ne patria rôzne časopisy alebo brožúrky dávané do obchodnej siete. V nich je potrebné podobne ako pri verejných prednáškach vysvetľovať rôzne dianie podľa Zákona. Majú tú výhodu, že môžu byť obohatené o rôzne obrázky, grafy či tabuľky, no na druhej strane, chýba to podstatné, osobný kontakt.

V časopisoch je vhodné dať priestor na otázky čitateľov s tým, že si redakcia vyhradí právo neodpovedať na otázky, ktoré sa netýkajú jadra veci, otázky osobné a otázky nevecné.

V niektorých prípadoch sú výnimočne vhodné i iné formy upozornenia na Slovo, napríklad plagáty či televízne a rozhlasové relácie. Tieto by sa mali používať naozaj len výnimočne, lebo hoci napríklad televíziu alebo rozhlas sleduje veľa ľudí, ich ostatný program je vo väčšine prípadov úplne nevhodný a do značnej miery zatieni to, čo malo byť povedané.

Plagáty sú vhodné len tam, kde nimi nie sú ľudia zaplavení, pretože inak ich väčšina ani nevníma. Majú opodstatnenie, ak náklady na ich výrobu sú minimálne a použijú sa najmä v kníhkupectvách a knižniciach, aby upozornili na literatúru. Ich obsah by mal byť skôr nenápadný, ale pútavý, vhodný je i krátky citát.

Samozrejmou, ale z hľadiska dôležitosti tou poslednou formou šírenia Slova, je predaj literatúry. Keďže tento sa deje prevažne bežnou obchodnou sieťou, značne závisí od všetkých predchádzajúcich foriem šírenia Slova.

V konečnom dôsledku nie je ani také dôležité, koľko ľudí si Slovo kúpi, ale akí ľudia si ho kúpia, či ho aj prečítajú a či mu aj porozumejú. A práve toto je závislé od celej duchovnej práce, teda i od toho, ako dokázali všetci ostatní Slovo šíriť pri osobnom kontakte.

Z knihy Pre ľudí