Zrazu videla. Bola v komnate, ktorá sa výzdobou a zariadením podobala vnútornému zariadeniu stanu. Lenže teraz na poduškách sedela ona a na taburetke sedel muž, ktorý sa podobal jej hostiteľovi. Ona mu sedela pri nohách a bola šťastná, že sa s ním smie rozprávať. Muž bol starší a správal sa ku nej láskavo ako k dcére. Bola jeho hostiteľkou spolu so svojím manželom, ktorý sedel neďaleko nej. Všetci traja mali oblečený odev, ktorý sa veľmi podobal odevu sultánovho syna.
Obrazy zmizli a ona už vedela, kto je muž pred ňou. Poznala jeho meno a vedela, že ho vtedy milovala a on bol hodný lásky svojich blízkych. Posmelená poznaním, ktoré sa jej dostalo, čakala, čo on teraz urobí.
„Sadnite si, pani. Nebudeme predsa pri takom vážnom rozhovore stáť,“ povedal jej ticho. Potom pomaly prešiel za ňu, vytiahol druhú taburetku a postavil ju tak, aby jej pri rozhovore videl do očí. Sadol si až vtedy, keď si sadla ona.
„Vraveli ste mi o dychu ducha … o duši … čo ešte viete?“
„Viem, že duša je nesmrteľná … že žije mnoho životov. Raz v jednej krajine, raz v druhej … práve tam, kde ju jej Stvoriteľ potrebuje. A jej sila a veľkosť je v láske, ktorú môže dať iným … Prečo sa tak na mňa pozeráte?“
„Ja … prvýkrát vidím ženu s dušou … Vravíte, že duša žije mnoho životov?“
„Áno. Ani vy tu nie ste prvýkrát … Viem to …“
„Vezmem si vás so sebou do Turecka. Vášmu mužovi zaplatím, čo bude chcieť …“
„Už som vám povedala, že u nás sa ženy nepredávajú …“
„Viem, zapamätal som si to. Ale vy ste od vášho muža odišli a zo všetkých síl sa snažíte, aby váš sobáš vaša cirkev anulovala.“
„Čože?! Odkiaľ to viete?“
„Odtiaľ, odkiaľ viem aj to, že nemáte rada mužov. Ale zdá sa mi, že s tým vaším odporom k mužskému pohlaviu to nebude až také zlé.“
„Dvorné klebety,“ odvetila sucho.
„Niekedy hovoria pravdu. A pre mužov našej viery je pravda rozhodujúca.“
„V akom zmysle?“
„V takom, že keď žena nemá muža, môže sa o ňu iný muž uchádzať. Pre nás nie je rozhodujúce, či vám na to vaša cirkev dala povolenie alebo nie.“
„Keď je pre vás pravda rozhodujúca, potom si nemôžete zobrať ženu, ktorá síce cirkevne nie je vydatá, ale ktorá muža má. Je tak?“
„Áno. Ale vy muža nemáte.“
„Mám a čakám s ním dieťa …“
Začudovane sa na ňu pozrel: „Kto je to?“
„Kráľ …“
„Kráľ?! To nie je možné! Dvor by o tom musel vedieť!“
„Nemusel. Kráľ je muž, s ktorým žijem. Môžete sa ho na to spýtať.“
„Ja sa mám pýtať vášho kráľa?!“
„A ako ináč sa chcete dozvedieť pravdu?“
Zamyslel sa.
„Prezrie vás môj lekár,“ povedal po chvíľke.
„To sa mám vyzliekať pred cudzím mužom?!“
„Je to lekár. Lieči aj naše ženy.“
„A keď vám to potvrdí?“
„Vykúpim vás od vášho kráľa.“
„To sa vám nepodarí.“
„Prečo?“
„Kráľ ma nepredá. Môj manžel by ma možno predal, ale Ľudovít nie.“
„Ste si ním veľmi istá. Čo môže držať tak silno muža pri jednej žene?“
„To isté, čo ženu pri jednom mužovi – láska.“
„Láska? Čo to je?“ spýtal sa a v očiach sa mu posmešne zablyslo.
„Najbiednejší z biednych je ten, koho nikto nikdy nemiloval. A najpoľutovaniahodnejší je ten, ktorý nikdy neľúbil.“
Princ sa postavil oproti nej tak, že cítila jeho dych na tvári: „Presvedčte ma, že láska je to najušľachtilejšie a najvyššie a dám vám slobodu.“
„Nemožno presvedčiť toho, kto sa sám presvedčiť nechce …“
„Ale ja chcem! Chcem prežiť to, o čom vy tak nadšene hovoríte!“
„To bude záležať iba od vás … žiaľ.“
„Prečo žiaľ?“
„Lebo neviem, či je vaše srdce schopné prežiť lásku … Vtedy … dávno … bolo … Viem to!“
„Čo viete?“
„Že vy ste už lásku poznali …“
Chvíľku sa prechádzal.
„Pošlem po lekára,“ povedal a vyšiel zo stanu. Netrvalo dlho a vrátil sa so starým mužom.
„Čo hodláte so mnou urobiť?“ spýtala sa.
„Prezrie vás môj lekár. Už som vám to povedal.“
„A potom?“
„Ak to nie je pravda, nechám si vás.“
„Je to pravda. Čo urobíte, keď vám to potvrdí?“
„Budem vyjednávať s vaším kráľom …“
Princ odišiel. Vrátil sa, keď ho lekár zavolal. Chvíľu mu niečo rozprával, potom mu princ kývol a starý muž odišiel.
„Dúfal som, že to nie je pravda …“ povedal a začal sa prechádzať s rukami za chrbtom. „Budem musieť pozvať vášho kráľa. Ak vás naozaj tak ľúbi, pustím vás. Lenže …“ otočil sa k nej a prezrel si ju od hlavy po päty, „obávam sa, že aj v tom máte pravdu …“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.