Prešlo niekoľko dní. Beáta sa rýchlo zotavila a už nemusela ležať. Chodila k Giovannimu, ošetrovala ho a rozprávali sa. Počas dňa tam zašiel aj Arnošt alebo Ján, prípadne aj niektorý iný hosť.
„Môžem ti zaspievať niečo o tej krajšej strane lásky?“ spýtal sa jej jedného dňa Giovanni.
„Zdá sa, že to, čo si naposledy z lásky videl, ti neodobralo chuť pozrieť sa znova na druhú stranu, však?“ zasmiala sa.
„Aspoň vidíš, aký som odvážny. Môžeš mi podať lutnu?“
Podala mu ju a sadla si do kresla, v ktorom predtým sedával Arnošt. Giovanni si zobral lutnu a začal hrať. Ona si oprela hlavu, zavrela oči a v tónoch hudby snívala. Prerušil ich príchod kráľa a arcibiskupa.
„Vám je tu veselo,“ povedal Ján a zazrel na Giovanniho.
„Prečo by sme si nespríjemnili liečenie,“ odpovedala mu Beáta.
„Takže: ako pokračuje vaše liečenie?“
„Výborne. Giovanniho rany sa hoja jedna radosť. Zajtra by už mohol vstať z postele.“
„A ty?“
„Ja chodím už teraz.“
„Podľa toho, čo počujem, by sme sa zajtra mohli stretnúť za veľkým stolom.“
„Áno. Lenže mohol by si nám s Giovannim povedať, čo si dosiahol u Kazimíra?“
„Poviem ti, že za ten pokus o únos by som ho bol najradšej zabil. Lenže on je kráľ a aj ja som kráľ. Tak som ho na druhý deň vytiahol na tajné štátnické rokovanie. Najprv som mu medzi štyrmi očami vysvetlil, že na teba nemá žiadny nárok a potom som mu povedal, že tí jeho hlupáci ťa takmer zabili. Ale že to nie je ich vina, ale jeho, lebo konali na jeho príkaz. Samozrejme, že zapieral, ale potom som mu ukázal dva falošné listy. Jeden z nich dostal Arnošt, že ho pozývam na schôdzku ja a druhý som dostal ja, že ma súrne potrebuje Arnošt.“
„A tretí som dostal v ten deň ja, že istá nepodpísaná dáma ma pozýva na schôdzku,“ pridal sa Giovanni. „List bol napísaný taliansky, ale tá milá dáma trkotala poľsky a taliansky nevedela ani slovo. Otočil som sa, že od nej odídem a ona sa vrhla na mňa a takmer ma znásilnila. Hrôza! Len-len, že som jej utiekol.“
„Postarali sa o nás dokonale. Mrzí ma, že som Beáte vtedy neveril, keď tvrdila, že sa jej to ticho na chodbe nepáči. Mal som predsa len zostať s ňou,“ dodal Arnošt.
„Našťastie sa ani Beáte a ani maličkej nič nestalo, pravda, ak nepočítame to predčasné narodenie,“ pokračoval Ján. „No a pritlačil som ho ku stene práve tým zákonom o kráľovských milenkách. Kazimír mi podpísal úplnú podporu, lebo ani pre iného kráľa neplatí výnimka z tohto zákona. Králi v minulosti sa vedeli istiť.“
„Ale veď si ten zákon zrušil,“ ozvala sa Beáta.
„Zrušil, ale Kazimír o tom nevie. A tak mi podpísal všetko, čo som potreboval. No a na druhý deň som ho v mene našej hostiteľky vypoklonkoval preč. Ponúkol som mu pohostinnosť v inom zámku, ale on odmietol, že sa musí súrne vrátiť do Poľska. Asi sa naľakal, keď mu jeho zvedovia potvrdili, že s Beátou je naozaj zle.“
„Nehovoril si mi vtedy o tom.“
„Nie, iba som ti povedal, že Kazimír odchádza, aby si mohla pokojne spať.“
Na druhý deň sa však stalo to, s čím nikto ani len nepočítal. Predpoludním prišiel za Beátou kardinál Juan. Bol bledý, na čele sa mu perlil pot a prehýbal sa v páse. Bolo na ňom vidieť, že je veľmi chorý.
„Vaša milosť, prečo ste po mňa ihneď neposlali?! Poďte, uložím vás do komnát arcibiskupa Arnošta a dám vám pripraviť liek.“
Odviedla kardinála a oblečeného ho uložila do postele. Potom vyšla so slovami, že sa zakrátko vráti, len čo si niečo vybaví. Na chodbe stretla mladého sluhu. Vtiahla ho do svojich komnát a spustila:
„Pane, ihneď pohľadáte kráľa a kardinála Pierra. Vyhrabete ich hoci aj spod zeme a poviete obidvom, že majú ísť okamžite ku mne!“
„Madam! Tak to predsa ich milostiam povedať nemôžem. A keď budú mať nejaké politické rokovanie?“
„Tak tam vtrhnete a obidvoch mi ich okamžite privediete do komnát arcibiskupa Arnošta. Počujete: okamžite!“
„Madam, ale ja kráľovi taký odkaz povedať nemôžem. Tak sa predsa s kráľmi nerozpráva!“
„Pane, ja som sa s kráľom rozprávala vtedy, keď ste sa vy chystali ešte len na tento svet! Tak idete alebo nie?!“
„Madam …“
Na viac sa však mládenec nezmohol, lebo Beáta zobrala zo stola sklený pohár a treskla ho o stenu neďaleko ktorej mladík stál. Zostal prekvapený.
„Vy nemehlo!“ dupla nohou. „Tak dočkám sa ešte dnes tých dvoch pánov?!“
Po kriku, ktorý sa určite ozýval v celom krídle zámku, zobral mládenec nohy na plecia a už ho nebolo. A ponáhľal sa poriadne. Našiel aj kráľa aj kardinála a div ich neprivliekol k Beáte. Jej však pripadalo, že sú preč celú večnosť. Nervózne sa prechádzala po chodbe. Keď sa troška ukľudnila, vošla k Juanovi.
„Ako sa cítite, vaša milosť?“
„Je to dosť zlé, pani Beáta. Bolí …“
„Nebojte sa, za chvíľku vám pripravím liek. Pomôže vám veľmi rýchlo. Ale nocovať budete tu.“
„Budete tu aj vy?“
„Pravdaže.“
Otvorili sa dvere a v nich stál Ján, Pierre a mladý sluha. Boli zadychčaní a Beáta videla, že sa ponáhľali. Sluhu prepustila a oboch mužov odviedla do svojich komnát. Starostlivo zavrela dvere.
„Páni, kardinál Juan je otrávený. Pán kardinál, vy sa chcete o jedoch niečo naučiť, tak mi prineste …“ a nadiktovala mu všetko potrebné, čo má zohnať.
„Dobre, pani Beáta, pokúsim sa to všetko čo najrýchlejšie priniesť,“ odvetil Pierre a vybehol.
„Čo myslíš, kto ho mohol otráviť?“ spýtal sa Ján.
„Neviem. Asi niekto od pápeža. Keď sa takéto niečo stalo v Prahe, všetky tieto súvislosti zisťoval Karol. Neviem, ako to robil, ale zistil vždy, kto to bol.“
„Čo by som za to dal, keby tu bol …“
„Ale veď ty Karla poznáš od detstva. Skús sa vžiť do jeho myslenia.“
„To je niečo, ako mu čítať myšlienky?“
„Nie je to celkom to isté, ale je to spôsob ako prísť k podobným záverom.“
„Od teba by som očakával aj to, že ma naučíš čítať myšlienky,“ usmial sa.
„Tak teraz skúsime čítať myšlienky Karlovi. Boli včera nejakí cudzinci v zámku?“
„Myslím, že včera nikto neprišiel …“
„Mohli prísť aj skôr,“ netrpezlivo ho prerušila. „Nejakí mnísi, poslovia, vyslanci …?“
„Áno, spomínam si. Včera boli na dvore vyslanci jedného zo španielskych kráľov …“
„Aký postoj má tento kráľ k pápežovi?“
„No … niečo podobné ako Kazimír.“
„Aha! Ján, zistíš, kto všetko k tejto návšteve patrí a kto mohol nenápadne otráviť Juana.“
„Ako to mám urobiť?“
„Ako Karol. Poznáš ho predsa dlhšie ako ja. Skús rozmýšľať ako on.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.