Popoludní ju prišiel navštíviť Ján:
„Myslel som si, že budeš ešte spať.“
„Pred chvíľkou som sa zobudila.“
„Ako sa máš?“
„Obidve sa máme dobre. Konečne mám dcéru. Lenže nemám pre ňu meno.“
„A krstného otca pre ňu máš?“
„Nie.“
„Mohol by som ním byť ja? Nakoniec, aj tak si každý myslí, že som jej otcom.“
Beáta sa zasmiala: „Áno, to sa dalo čakať po tom darovanom zámku. Štyroch Arnoštových synov aj tak všetci prisudzujú Karlovi.“
„Môžem jej dať meno?“
„Aké?“
„Predsa po mne – Jeanette.“
„Je to pekné meno. Schvaľujem.“
„A mal by som pre ňu aj ženícha.“
„Čože?! Veď je sotva tri hodiny na svete!“
„No a? Princezné sa zasnubujú mladé.“
„Tak to som bola šťastnejšia než moja dcéra. Ja som si mohla muža vybrať sama.“
„Veď aj ona si môže. Na kastílskom dvore a popri oficiálnom manželovi.“
„Ty ju chceš vydať do Španielska?“
„Dostal som odtiaľ prvú ponuku. Nechal som si dosť času na zváženie.“
„Myslím si, že byť princeznou s úplne obyčajným otcom tiež nie je ktoviečo.“
„Budeš súhlasiť s takýmto sobášom?“
„Kto je ten môj budúci zať?“
„Jeden z voľných ľavobočkov kastílskeho kráľa. Má práve dva roky.“
„Nechceš sa radšej na tento politický kšeft spýtať jej skutočného otca?“
„Predovšetkým ma zaujíma tvoj názor.“
„Vieš, Ján, bola by som rada, keby sa Janette mohla vydať z lásky. A všetky tieto politické sobáše sú veľký podvod. Aj tak žiadny z nich nie je úplnou zárukou mieru pre krajinu.“
„Vlastná skúsenosť?“
„Vlastné pozorovanie. U Karla som si vymohla aspoň jedno, že počká, kým synovia dospejú. Rozhodnutie som chcela nechať na nich.“
„Ako to dopadlo?“
„Ako u všetkých princov. Karol ich dokázal presvedčiť, že niet väčšieho šťastia ako sa oženiť z politických dôvodov. Podriadili sa v mene vlasti.“
„S takýmto riešením asi nie si spokojná?“
„Veru nie som. Mám rada priame cesty.“
„Ako budeš vychovávať dcéru?“
„Tak ako synov. A navyše ju naučím aj to, čo by ako žena mala vedieť tiež.“
„Urobíš z nej vlastný obraz?“
„Ak na to budem mať čas.“
„Prečo ju chceš takto vychovávať?“
„To sa ma pýtaš ty? Aby sa dokázala sama ubrániť. Nie vždy bude mať okolo seba dostatok ochrancov.“
„O tých ochrancov by som sa rád postaral, keď mi ju už dvorné klebety prisúdili ako dcéru.“
„Ty by si to pre ňu urobil?“
Usmial sa a prikývol.
„Ján, ak by sa mi niečo stalo a nemohla by som ju vychovávať, vezmi si ju na výchovu ty. Alebo dohliadni, aby ju vychovávali podľa toho, ako to chcem ja. O synov sa nebojím, tí sú v dobrých rukách. Karol a Arnošt sa o nich dokážu dobre postarať. Lenže dcéra? Karol dievčatá neuznáva, teda ako deti nie. A Arnošt ešte dcéru nemal. Ale ty máš aj synov aj dcéry. A viem, že si sa dokázal o ne dobre postarať. Aj o manželské aj o nemanželské.“
„Odkiaľ máš také dobré informácie?“
„Stačí ovládať niekoľko jazykov a v pravý čas mlčať. Vtedy sa dozvieš viac, než keby si sa pýtal.“
„Vidím, že sa mám ešte čo učiť. Máš ešte nejaké iné želanie?“
„Áno. Chcem ťa poprosiť, aby si jej dovolil, aby si ženícha vybrala ona.“
„Bude to ťažké, ale urobím to.“
„Mohol by si ma teraz odprevadiť k Giovannimu?“
„K Giovannimu? A prečo?“
„Bojím sa, že som mu ublížila. Držal ma. Chcel mi pomôcť a asi sa mu otvorili rany. Musím mu to ošetriť.“
„Poď, odprevadím ťa.“
Giovanni sa prekvapil, keď ju videl vstupovať. Pri jeho posteli sedel Arnošt a rozprávali sa.
„Nemala by si ešte ležať?“ s výčitkou v hlase sa jej opýtal Giovanni.
„Myslím si, že sama viem najlepšie, čo mám kedy robiť,“ odvrkla mu. „Ukáž mi tie rany.“
Giovanni chvíľku na ňu zazeral, ale keď videl, že nehodlá tak skoro odísť, vyzliekol si košeľu.
„Arnošt, mohol by si mu to rozviazať?“ požiadala.
Prikývol a rozväzoval obväzy, cez ktoré bolo vidieť presakovať čerstvú krv.
„Ján, budem potrebovať starú čistú plachtu, môže byť aj zvyšok a prevarené víno. Prosím ťa, zariaď to.“
Kráľ vyšiel, aby to zariadil a o chvíľočku bol späť. Arnošt vytiahol ihlu a nite, priniesol horiace sviečky a džbán starého vína.
„Giovanni, prešijem ti tie rany ešte na štyroch miestach. Budeš musieť vydržať. Je mi to ľúto, že ti musím znovu spôsobiť bolesť, ale bude to takto lepšie.“
Giovanni prikývol a Ján s Arnoštom ho pevne chytili. Keď už bolo po všetkom, ošetrila mu ranu rozpusteným propolisom a zaviazala. Arnošt odložil nástroje a Ján ju odprevadil späť k bábätku. Maličká spokojne spala. Strážila ju pestúnka, ktorú tam hneď po pôrode poslal Arnošt. Beáta si ľahla a od únavy zaspala.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.