Giovanni odišiel. Beáta si zobrala obrazy a opäť sa na ne zahľadela.
„Smiem vás vyrušiť, pani Beáta?“
Otočila sa a stál tam Richard.
„Nech sa páči, vaša milosť. Sadnite si.“
Muž sa usadil. Odložila obrazy a sadla si naproti nemu.
„Nepočula som vás prichádzať.“
„Prišiel som trošku skôr a niečo z vášho rozhovoru som si vypočul … Nechcel som vás rušiť, prepáčte.“
„Čo vás priviedlo ku mne, vaša milosť?“
„Zvedavosť. Alebo lepšie povedané – nechápavosť.“
„Nechápavosť? V akom zmysle?“
„Nechápem vaše správanie, vašu reč, vaše konanie, skrátka nechápem nič. Prosím, vysvetlite mi to všetko.“
Nechápavo sa na neho pozrela: „Čomu nerozumiete?“
„Napríklad tomu, že sedíte spolu s kráľom, rozprávate sa o politike, keď s maliarom a rozprávate sa o umení a keď napríklad so mnou, dokážete sa poriadne pooháňať bibliou.“
„Ale veď s maliarom sa treba rozprávať o maľovaní, s kráľom o politike a s cirkevnými hodnostármi o náboženstve a biblii. Čo je na tom nepochopiteľné?“
„Iné ženy sa tak nesprávajú.“
„Iné ženy nie sú vzdelané, pretože mužom ich nevzdelanosť vyhovuje. Nedokážu sa s mužmi rozprávať, pretože nič z ich práce nepoznajú. A preto vždy stretnutie muža so ženou dopadne rovnako. Lebo toto jedno od nich vyžadujete všetci. A podľa toho posudzujete všetky. Potom, keď stretnete vzdelanú a rozhľadenú ženu, unášate ju, pretože je to niečo neobvyklé a vzácne. Prečo vy, cirkevní hodnostári, vyhradzujete školy iba pre chlapcov? Bojíte sa toho, že ženy dokážu viac?“
„Žena má byť podriadená mužovi, lebo prvá padla!“
„A mužovi prenáramne vyhovuje to, že si vďaka hlúposti žien môže beztrestne uspokojovať svoje zvrhlé chúťky, však?!“
„Zvrhlé chúťky? Ako to myslíte?“
„Tak, že vám vyhovuje to, keď sa vám ženy sami ponúkajú. A ponúkajú vám iba svoje telá, lebo nič iné nevedia. Nič iné ste ich totiž nenaučili!“
„Takže na vine sú všetci muži. A čo váš otec? Bez neho by ste asi vzdelaná neboli.“
„Môj otec sa v ničom nelíši od iných mužov. Pokladá ženy za hlúpejšie než sú zvieratá a robí si z nich posmech.“
„Ale vy vzdelanie máte!“
„Mám. Ale nedal mi ho otec. Keď som videla ako sa vysmieval z matky, mojich sestier a mňa, povedala som si, že ja to dokážem. A podarilo sa mi to.“
„Vysmieval? To sa mi nechce veriť.“
„Vysmieval. Doma nás trápil ťažkými prácami, aby sme boli unavené a nemali čas všímať si mužov. Potom svoje dcéry jednu po druhej ponúkal kráľovi do postele. To je tá mužská morálka!“
„Nevzdelanosti ste sa postavili a tomuto nie?“
„Ale áno. Postavila som sa aj proti tomu. Bránila som sa a tiež som sa ubránila. Do tej chvíle, kým sa sám kráľ nezmenil. Potom som sa už nepotrebovala brániť.“
„Prečo mi to všetko takto neobalene hovoríte?“
„Lebo to tak neobalene potrebujete počuť. Aj kvôli tomu, že čoskoro vám možno bude patriť vysoký post – aby ste to mohli zmeniť.“
Richard dlho mlčal. Prechádzal sa po komnate a rozmýšľal.
„Máte pravdu,“ povedal a Beáta cítila, že sa medzi nimi prelomili ľady.
Popoludní sa stretli a vyšli si na koňoch na prechádzku.
„Veľmi veľa som rozmýšľal o tom, čo ste mi rozprávali.“
„O čom konkrétne, vaša milosť?“
„Tú milosť si nechajte na oficiálne príležitosti. Volajte ma Richard. Ale vráťme sa k vám. Rozmýšľal som o všetkom, čo som o vás počul a tiež aj o tom, čo ste mi sama povedali. Naozaj je nutné niečo zmeniť. Lenže nebude to ľahká zmena. Vzdelanie by malo byť dávané aj mužom aj ženám, teda mladým dievčatám. Lenže ani všetci muži nemajú vzdelanie.“
„Viem o tom. Keby Karol mal pred mnohými rokmi poruke vzdelaného muža, nikdy by zo mňa neurobil pisárku ani kastelánku.“
„Čo navrhujete?“
„Niektoré deti sa učiť chcú, ale na školy buď nemajú peniaze, alebo ich rodičia pokladajú vzdelanie za zbytočnosť. Toto je najväčšia prekážka.“
„Odkiaľ o tom viete?“
„Z vlastnej skúsenosti. Môj otec bol bohatý, ale vzdelanie nám nedal. Dal mi ho jeden dedinský farár, otec môjho priateľa. Pochopiteľne zadarmo. Alebo, lepšie povedané, za ulovenú divinu, lebo ja sama som peniaze na školy nemala. Ale zver som dokázala uloviť.“
„Takže vy ste sa už vtedy dokázali postarať sama o seba?“
„Hľadala som spôsob, akým to ide. A našla som ho.“
„A akým spôsobom by to šlo pre iných?“
„Myslím si, že cirkev by mohla pomôcť. Má dosť vzdelaných ľudí i peniaze.“
„Lenže peňazí nikdy nie je dosť.“
„Mohli by pomôcť šľachtici a králi.“
„Dobrovoľne vám nikto nedá nič.“
„Ak budete pápežom, môžete presadiť vhodné zákony.“
Richard sa schuti zasmial. „Pre vás naozaj nič nie je nemožné. Ján mal pravdu.“
„Kedy vám o mne rozprával?“
„Hneď ako sa vrátil z Prahy. On Karla nepresvedčil, ale vy áno. A navyše ste mu získali ešte spojencov, s ktorými ani nerátal. Pochopiteľne to všetko z čistej kresťanskej lásky.“
„Ja všetko konám z čistej kresťanskej lásky.“
„Aj na túto prechádzku ste so mnou išli z čistej kresťanskej lásky?“
„Pochopiteľne. Ináč by ste aj na túto vec pozerali len čisto z mužského hľadiska. Ženami by ste pohŕdali, využívali by ste ich, ale neurobili by ste pre ne nič potrebné.“
„Prísny úsudok.“
„Ale pravdivý.“
„Čo teda robíte pre ženy vy, žena?“
„Presviedčam mužov, ktorí majú moc, aby zmenili to, čo sa zmeniť dá.“
„A ako vidím, veľmi dobre sa vám darí.“
„Áno, lebo ja konám nezištne.“
Richard zastavil koňa, zoskočil, podal Beáte ruku a pomohol jej zísť. Rozopol si plášť a prestrel ho na lúku. Potom jej posunkom ponúkol miesto. Sadla si a on si sadol vedľa nej. Mlčky sedeli vedľa seba a sledovali zapadajúce slnko.
„Akoby som niečo podobné už niekedy dávno zažil. Tak dávno, že je to už takmer zabudnuté …“ vzdychol si Richard. Neodpovedala, ale aj jej sa zdalo, že kedysi dávno …
Zrazu sa jej pred očami objavil obraz. Videla nádherného štíhleho muža a množstvo ľudí okolo neho. Prosili ho, aby ich liečil. A on prikladal svoje ruky na ich ubolené telá. Liečbu sprevádzal radami. Nehovoril veľa, ale tie slová stáli za to. Kdesi v dave za jeho chrbtom bola aj ona … a Richard. Ale volali sa inak … Držala ho za ruku a oslovovala ho. Ako mu to len hovorila? Na-ta-na-el. Áno, to bolo jeho meno! Natanael.
„Mária, som unavený. Smiem si odpočinúť v tvojom dome?“ opýtal sa láskavo muž, ktorý liečil.
„Oh áno, pane. Náš nový dom bude požehnaný tvojou prítomnosťou. Poď, povediem ťa.“
Ten láskavý pohľad a hlas! Nebolo pochýb – bol to Ježiš.
Obrazy zmizli. Opäť videla len lúku, dva kone a vedľa seba Richarda. Áno, on bol Natanael. Ale teraz bol akýsi iný. Ten z minulosti bol čistý a milý. Ale okolo toho z prítomnosti bol akýsi závoj alebo tieň. Čo sa to s ním stalo?
Veľmi dlho sedeli vedľa seba mlčali. Prezerali si jeden druhého tak, ako keby chceli nahliadnuť tomu druhému až na dno jeho duše. Dlhé ticho prerušila ona:
„Mal by si sa zbaviť toho dusného plášťa tvojej pýchy a márnomyseľnosti. Sťahuje ťa nadol.“
„Moja pýcha a moja márnomyseľnosť,“ vzdychol si. „Nikto mi to takto priamo nepovedal. Ani tí, čo ma poznajú dlhé roky. Pochádzam z bohatej taliansko-francúzskej rodiny. Jedna vetva dokonca vedie priamo k francúzskemu kráľovi.“
„Preto ťa Ján nahovoril na toto sprisahanie?“
„Nie. Ja som nahovoril jeho. Ako veľmi mladý, hneď po štúdiách som sa stal biskupom. Nie preto, že by som bol taký nadaný, ale moja rodina mala peniaze a kúpila mi tento titul. Prešlo pár rokov a ja som chcel viac. Kúpil som si titul arcibiskupa a potom aj kardinála. Len pápežstvo som si ešte nedokázal kúpiť. V súperení o pápežský stolec pred niekoľkými rokmi vyhral terajší pápež – Inocent. Delil nás iba jeden hlas. Jeden, jediný. Povedal som si, že počkám. Ale pápežovi stúpla sláva do hlavy a čím ďalej, tým viac sa začal správať ako pomätený. Tvrdo si presadzoval svoje, vymáhal si úplatky a hlavne získaval ženy. Nepáčilo sa mi to. Zistil som si, či budem mať podporu tých, ktorí ma podporovali aj predtým. Odpoveď znela: áno. Dokonca sa na moju stranu pridali aj iní kardináli, ktorí predtým podporovali môjho súpera. Zorganizoval som toto protipápežské ťaženie. Postupne som si získaval kráľov a vplyvných šľachticov. Chcem obnoviť protipápežský post, ktorý je niekoľko rokov prázdny. Keď si spomeniem, že sme naň chceli dosadiť práve Inocenta, usmievam sa nad takouto absurdnosťou.“
„Inocent mal byť protipápežom?“
„Áno. Lenže medzitým právoplatný pápež zomrel. Slávu zožal ten, ktorý mal byť vtedy protipápežom a slávnostne zasadol na stolec. Jeden hlas! Delil ma od neho iba jeden hlas!“
„Ó pýcha! Ty slabosť mocných!“
„Antika?“
„Nie. Súčasnosť a úprimná ľútosť. Prečo tak dôverne spolupracuješ s kardinálom Pierrom?“
„Nepáči sa ti?“
„Pokúsil sa ma uniesť.“
„Pierre má dva veľmi zaujímavé koníčky. Unáša ženy a vie namiešať akýkoľvek jed. Je lepšie mať ho ako spolupracovníka než ako protivníka.“
„Čudný názor. A čo keď aj tebe namieša nejaký jed?“
„Myslím, že to neurobí. Vie, že by nemal takú silnú podporu ostatných kardinálov ako mám ja. Nezavadziam mu. A nakoniec, aj pre neho je lepšie robiť zástupcu protipápežovi ako obyčajného kardinála na hociktorej strane.“
„Je to hra s ohňom.“
„Každé politické rozhodnutie je hra s ohňom. Ale veď aj ty robíš politiku. Aspoň tak som počul.“
„Neznášam politiku. Človek musí skrývať to, čo si naozaj myslí. A keď chcem ísť doprava, musím prejsť najprv na ľavú stranu a rôznymi kľučkami sa nakoniec dostať tam, kde som pôvodne chcela byť. Lenže ja nemám na výber. Keď chcem pomáhať, musím pracovať prostriedkami, ktoré používajú iní a dokonale ich poznať. Lenže ty si nemusel robiť politiku.“
„Musel. Čím máš väčšiu moc, tým viac dokážeš presadiť. Či je to dobré alebo zlé, to závisí vo veľkej miere od teba. Ty tiež nerobíš kastelánku nejakému šľachticovi ale radšej kráľovi. Nemám pravdu?“
„Máš. Odkedy ma Karol zamiešal do politiky, musím ísť týmto smerom. Z vyššej pozície sa dá naozaj dosiahnuť viac. A to bez ohľadu na to, či sa nám takéto spôsoby páčia alebo nie.“
„Beáta?“
„Prosím?“
„Ja … rozprávam sa s tebou ako s mužom.“
„A čo má byť? Karol sa so mnou takto rozpráva vždy.“
„No … myslím si, že to vzdelávanie žien je naozaj dobrá vec. Nevrátime sa?“
Podal jej ruku. Usmiala sa a nechala si pomôcť na nohy.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.