Ján sa usmial, Giovanni to pokladal za súhlas a hodil sa pred kráľom na kolená: „Milosť! Nevedel som to. Neoslovil by som ju!“
„A prečo by si ma neoslovil?“ začudovala sa.
„Je zákon, ktorý hovorí, že kráľovská milenka patrí výhradne kráľovi. Nikto iný sa s ňou nesmie ani len rozprávať, nie aby si na ňu robil ešte nejaké iné nároky. Preto som sa previnil.“
„Naozaj platí takýto zákon vo Francúzsku?“ spýtala sa.
Ján prikývol a Karol sa pridal:
„Nielen tu. Aj v Čechách a Nemecku.“
„To je nezmyselný zákon. Mali by ste ho zrušiť.“
„To sa nedá!“ odsekol Karol.
„Ale dá. Presaď si to, veď si kráľ!“
„Beáta má pravdu, Karol. Taký zákon treba naozaj zrušiť. Nie je dobrý,“ pridal sa Ján.
„To nejde,“ ozval sa Giovanni. „Smrť pri takomto previnení je čestná smrť. Ostatní muži mi ju môžu závidieť.“
„Tak to počuješ,“ ohradil sa Karol. „Je to čestná smrť.“
„Čestná smrť! Hlúposť! Žiadna zbytočná smrť nie je čestná!“
„Ale zákon je zákon,“ odvrkol Karol. „Nakoniec, čo má kto chodiť za kráľovou milenkou!“
„Už som ti povedala, že ten zákon je zlý a preto ho treba zmeniť.“
„A prečo?“
„Preto, lebo pri tebe by všetky ženy v Čechách nemali žiadnych mužov a kráľovstvo by ti vymrelo. Preto!“
„Hm, to stojí za úvahu, však Karol,“ usmial sa Ján.
„Ja nič meniť nebudem!“ odsekol Karol.
„To sa ešte uvidí,“ skonštatovala Beáta.
„Zato vo Francúzsku už tento zákon platiť nebude. Zruším ho hneď, len čo sa vrátim do paláca.“ Ján sa usmial a pobozkal Beáte ruku.
„Tak vidíš, majster Giovanni. Žiadna čestná smrť sa nekoná. Si slobodný tak ako predtým.“
Giovanni na ňu zazrel. Ale potom sa usmial aj on: „Môžem sa pozerať, keď budeš ten portrét maľovať?“
„Budem ho maľovať v Paríži. Zajtra opúšťame Amiens.“
„Za pár dní skončíme. Prídem sa na teba pozrieť. Môžem?“
„Príď, budem sa tešiť.“
Giovanni odišiel a Ján jej zašepkal do ucha: „Bývalý milenec?“
„Nie. Naozaj ma učil len maľovať. Bolo to krátko po tom, ako som opustila Karla. Dokonca ma požiadal aj o ruku. Ale vybrala som si Arnošta.“
„A ozaj, vypočula si ho už?“
„Áno. Zdá sa, že sme sa zmierili. Chambord by si chcel pozrieť s nami …“
„Dobre,“ vzdychol si Ján. „Asi naozaj oslovím Matildu. Mne to spamätávanie tak dlho netrvá ako tebe.“
„Panská láska na zajačom chvoste.“
„Prosím?“
„U nás sa tomu tak hovorí, keď niekto veľmi rýchlo zabudne.“
Ján sa schuti zasmial: „Ešte dobre, že neodchádzaš do Čiech.“
„Raz odídem.“
„Dúfam, že to bude veľmi, veľmi neskoro.“
„Uvidíme.“
„Mimochodom, mám pre vás ešte jedno prekvapenie. Tu v Amiens.“
„Aké?“
„Keby som vám to povedal, už by to nebolo prekvapenie. Počkajte. Dozviete sa to ešte dnes.“
Po skončení obhliadky katedrály ich Ján zaviedol k pevnosti. V pevnosti bolo väzenie a on ich viedol priamo do neho. Strážnik im otvoril dvere na väzenskej cele a oni vošli dnu.
„Dobrý deň, slečna Nicoletta,“ oslovil ju Ján. „Už ste si rozmysleli, či nám pomôžete chytiť vašich milencov zbojníkov alebo tu zostanete aj naďalej?“
„Neboli všetci moji milenci.“
„To nie je dôležité. Kde sú?“
„Neviem.“
„Možno vám rozviaže jazyk malé predstavenie prítomných,“ pokojne jej odpovedal Ján a postupne predstavil Karla ako kráľa a Beátu ako markízu, ale Arnošta vynechal.
„Milá slečna, viete aký trest čaká na opovážlivcov, ktorí siahli rukou na osoby z kráľovského rodu?“ spýtal sa Karol. „Lebo muž, ktorý vám práve venuje svoj vzácny čas, nie je nikto iný ako sám francúzsky kráľ Ján II.“
„Ja … ja neviem, kde teraz sú.“
„Ak sa chcete dostať na slobodu, mali by ste si spomenúť.“
Vtedy Nicoletta zazrela Arnošta: „Och, aj vy ste tu, pane?“
„Je. Ale vďaka vašim priateľom tu už nemusel byť. Veľmi vážne ho zranili pri tom útoku, na ktorý ste ich naviedli,“ odpovedala jej Beáta.
„To … som nechcela … ja chcela som, aby práve vás šetrili. Zradca! Ja mu ukážem! To urobil ten hlupák zo žiarlivosti. Ale ja mu dám! Pane,“ obrátila sa na Jána, „nájdete ich v úkryte hneď na kraji lesa neďaleko Amiens. Vášmu človeku popíšem presne, kde to miesto je.“
„Zo žiarlivosti? Bol to vodca tej bandy?“ opýtal sa Arnošt.
„Áno. Sľúbil mi to a potom ma takto podviedol, nehanebník!“
„Milá slečna, možno váš záujem o tohto muža váš priateľ odhadol veľmi presne. Ale obávam sa, že tento muž si vás nebude môcť zobrať,“ odpovedala jej pokojne Beáta.
„Vy si na neho robíte nároky? Aj po tom všetkom, čo som videla?“
„Čo ste videli? Veľmi ma to totiž zaujíma. A myslím si, že aj ostatných. Hlavne francúzskeho kráľa,“ pokojne poznamenala Beáta.
„Videla som toho dosť na to, aby vás tento muž opustil!“
„A čo to bolo konkrétne?“
„Ja … nemôžem to takto verejne hovoriť.“
„Nemôžete, alebo nemáte o čom hovoriť?!“
Nicoletta zaryto mlčala. Zato Beáta pokojným hlasom pokračovala ďalej: „Milá slečna, vaše nároky na tohto muža sú veľmi prehnané. Nikdy si vás nevezme. Je to kňaz.“
„Kňaz?!“
„Áno, kňaz. A kňazi sa neženia. Nedovoľujú im to cirkevné predpisy. Ale to už asi viete. Takže čo ste to videli takého, že o tom nemôžete verejne hovoriť?“
„Nič som nevidela! Nič sa nestalo! Chcela som vám prekaziť, aby ste si toho muža zobrali. Vedela som, že nie je ženatý. Ale to, že je kňaz, to som nevedela.“
„Vám vôbec nevadilo, že očierňujete niekoho, koho ani nepoznáte a koho ste vôbec nevideli pri tom, o čom ste tomuto mužovi hovorili?“
„Nie, nevadilo mi to! Chcela som vás takto vyhodiť zo sedla.“
„Ďakujem vám za vaše priznanie. Myslím, že ostatným pomohlo viac ako mne.“
„Slečna,“ ozval sa Arnošt, „za takéto spôsoby by som vás najradšej zabil. Ale nebudem sa niečím takým zaoberať, lebo som kňaz. Na to musím pamätať vždy, keď stretnem také osoby, ako ste vy. A aby ste vedeli – zlomyseľné klebetnice a intrigánky vôbec nezodpovedajú môjmu vkusu. Keby som sa aj ženiť mohol, vás by som si nikdy nezobral.“
„Ani za milenku?“ spýtala sa Nicoletta.
„Ani za milenku. A myslím si, že ich veličenstvá tiež nie. Pretože kto dokáže ohovoriť svojho blížneho, dokáže rovnako ohovoriť aj nás, ak mu nevyhovieme podľa jeho vôle. A vy zrádzate všetkých. Ale najviac seba a svoje svedomie.“
Zarazená Nicoletta zostala ešte niekoľko dní vo väzení. Nič citové ju ku zbojníkom neviazalo. Ešte raz veľmi presne popísala ich úkryt. Vojaci, ktorí tam išli, išli naisto. Zajali všetkých. Ale Nikoletta sa dlho zo slobody netešila. Jej bývalý milenec, vodca zbojníkov, sa dozvedel o jej zrade. Utiekol z väzenia a ráno našli neďaleko hostinca jej mŕtve telo.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.