Rozkvitli čierno-červené kvety,
Steblá nenávisti v čiernych stočených pletencoch.
Nepridal čis‘ posilnenie aj ty,
Že teraz ony v dušiach kvitnú?

A napája ich zlostná tma –
Namôjveru duše na dno zatiahla,
Nenájdeš v tej sejbe zrna,
Ktoré s láskou zasiate tam.

No plody aj ty budeš požívať –
Bude príšerná tvoja úroda,
Aj od horkosti budeš stenať,
Ale, čo si sial, to zožínaj.

Tma ľapla v také čeľuste,
Že nevytrhneš sa z nich jakživ,
Ako obratne ona narafičila pasce
A ocitol si sa v nich ty, človeče.

Ale nedlho tma bude na Zemi,
Svetla Bojovníci boj vedú,
Rozbíjajúc zhubnosť, klamlivosť ideí,
Myšlienky dobré všetkým dajú.

Len bárs by usilovals‘ duch –
Do srdca túto sejbu prijať,
Porazil bys‘ chaos, rozvrat,
Začnúc život podľa Zákona Lásky obnovovať.