Z ordinácie vyšla celá natešená, uľavilo sa jej. Spolu s Johannom sa náhlivo vrátili domov. Sadli si k obedu, ktorý medzitým nechal priniesť Gerd a všetci traja viedli pomedzi sústa družný rozhovor.
„Natália, povedzte nám, čo ste sa dozvedeli na polícii,“ opýtal sa Johann.
„Nič zvláštne. Polícia až teraz zistila, prečo ma ten Španiel vtedy prepadol.“
„Tak nám to povedzte, tomu jedinému nerozumieme,“ dodal Gerd.
„No, najprv ma chcel Španiel vykradnúť. A ako sa zabával so slúžkami, tak sa chcel aj so mnou. Preto prišiel za mnou do kaviarne, aby sa akože zoznámil. Presne tak to robil i so slúžkami v domoch, ktoré neskôr vykrádali jeho spoločníci. Najprv tým ženám všeličo nahovoril, že si ich zoberie, že je bohatý a podobné sladké rečičky. A tie hlupane ho potom sami vpustili. A keď nechceli, premohol ich svojou silou.“
„Ale prečo toto zistili až teraz?“
„Jednoducho preto, že chytili aj Krásavca, ktorý tu bol vtedy s ním.“
„Kto z nich omráčil domovníka?“
„To bol Španiel. Krásavec je len zlodej.“
„Dobre, Natália, ale prečo bol Španiel v opere?“
„Chcel, aby vás odviedla polícia.“
„Mňa? Veď vás mohol za ten čas vykradnúť aj dvakrát!“ povedal začudovane Gerd.
„Áno, vás. Potom mu už nešlo o lup. Komisár vravel, že ma chcel … no … znásilniť.“
„A ako to chcel urobiť?“
„To presne neviem, ale nebol na to vraj sám. Polícia spomínala niečo, že teraz ešte musí chytiť pár lumpov, ktorí s ním boli spojení. Tí ma čakali vonku v Krásavcovom koči a mali ma zviazať keď vás polícia zatkne a ja budem sama vychádzať von. Keď však videli, že sa situácia v opere zvrtla, stihli ujsť bez toho aby si ich polícia všimla.“
„A prečo to chcel urobiť? Veď byt mohol medzitým vykradnúť aj dvakrát, kým sme boli na predstavení.“
„Bola som vraj jediná, ktorá sa mu bránila. To vraj pokladal za osobnú porážku a silou-mocou chcel byť víťazom on.“
„Vidíte, a taký bol aj môj poddôstojník,“ poznamenal Johann. „Aj on lovil ženy a keď sa niektorá bránila, tak ju aj uniesol, len aby nad ňou vyhral. Raz sa tým chvastal. Už to nechajme tak, nepríjemnosti sú za nami a príjemné veci nás ešte len čakajú. Radšej sa najedzme.“
Popoludní si naliali po pohári vína a pokračovali v rozhovore.
„Johann, mám k vám prosbu. Teta ma požiadala, aby som jej vysvetlil, ako sa ten náhrdelník ocitol v mojom vrecku,“ nesmelo prehodil Gerd.
„A v čom vám môžem pomôcť?“
„Musím tam ísť aj s Natáliou, keďže nás videla v opere spolu. A navyše počula, keď Natália zahlásila, že som ju držal za ruku. Už mi to totiž oznámila po poslíčkovi. Natália ma totiž v divadle bránila tak ticho, že to počuli aj myši v pivnici. Nešli by ste tam teda s nami?“
„Veď som sa o vás bála, že vás zatvoria! A koniec-koncov, je lepšie byť skompromitovaná ako znásilnená, pretože toľkým chlapom by som sa už neubránila,“ odsekla Natália.
„Dobre, to je teraz už vedľajšie. Len ako to vysvetlíme mojej tete?“
„A aký to bol vlastne náhrdelník?“ opýtal sa Johann.
Gerd mu ho v krátkosti popísal a spomenul mu aj rodový znak.
„Ale ja som taký znak už niekde videl.“
„Kde…?“
„Neviem si teraz rýchlo spomenúť, ale bolo to iba nedávno.“
„Nedávno? Bolo to v škole?“
„Nie, tam určite nie… Už si spomínam! Doma som si prezeral staré fotografie, ktoré si Natália zobrala z domu, ktorý sme predali. Tam som ho niekde musel vidieť.“
„Čo bolo na tých fotografiách?“ spýtal sa Gerd.
„Je na nich otec z čias štúdií vo Viedni. Býval tam v podnájme u niekoho z rodiny, spomínal mi to.“
„A kde bol ten znak, Johann?“
„Mám taký dojem, že na stene. Visel tam ako erb.“
„Teta Klára!“ zvolal Gerd.
„Aká teta?“ opýtala sa Natália.
„No, predsa tá, čo má ten tretí náhrdelník. V akom príbuzenskom vzťahu je k vášmu otcovi?“
„Neviem, pamätám si iba to, že býval u niekoho z rodiny. Nepýtala som sa. Aj tak som nikoho odtiaľ nepoznala.“
„To nič. Zistím to. Idem na poštu zatelefonovať mame, pred mesiacom jej totiž zaviedli telefón – vynikajúca novinka, čo poviete?“
„Telefón? Tak aby sme si ho dali zaviesť aj my, čo poviete Natália?“
„Hm, technika,“ povedala znechutene.
„Ale, Natália,“ ozval sa Gerd. „Táto technika nám pomôže. Namiesto listu, ktorého doručenie trvá aj týždeň, sa môžeme odpoveď dozvedieť hneď.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.