Zmierenie
Obdobie, ktoré Ľudovít prežil s Lujzou, bolo veľmi zvláštne. Od prvého rána, keď sa zobudil vedľa nej a nič si nepamätal, dával si pozor, aby nič nepil z jej rúk. Ona však nebola taká naivná, aby mu víno podávala sama, ale podplácala kráľových sluhov, ktorí mu víno každý večer pripravili bez toho, aby to kráľ vedel.
To, aká je Lujza, zistil veľmi skoro jedinou tajnou návštevou u Voisinovej s Fouquetom. Odvtedy s ňou začal hrať hru na mačku a myš.
Najviac mu však bolo ľúto, že kvôli nej stratil Athénaïs a ani sám nevedel ako. A stratil ju doslovne. Od jeho zásnub ju už nevidel. Snažil sa ju nájsť, ale kráľovná mu povedala, že odcestovala na dovolenku. To bolo všetko, čo sa dozvedel.
Okrem starostí s Lujzou mu teraz pribudli aj starosti s vlastným sobášom. Zrazu sa cítil opustený a sám. Po paláci chodil zamyslený a tak sa mu stalo, že v jeden deň sa zrazil na schodoch – s Athénaïs.
„Vy ste sa už vrátili?“ radostne mu zasvietili oči.
„Ako vidíte, áno, vaše veličenstvo.“
„Prečo ste ku mne prestali chodiť?“
„To by vaše veličenstvo malo vedieť lepšie než ja,“ uklonila sa a chcela odísť. Kráľ bol však rýchlejší a chytil ju za ruku. Odviedol ju do svojej pracovne. Chcel jej pobozkať ruku a zbadal prsteň s veľkou perlou:
„Vy ste zasnúbená?“ začudovane sa spýtal.
„Vydatá, vaše veličenstvo.“
Kráľ sa zamračil: „Slečna si po rozchode veľmi rýchlo našla náhradu!“
„Jeho veličenstvo to stihlo ešte pred rozchodom. Ako vidieť, aj v tomto prípade je šikovnejšie, než jeho poddaní.“
Kráľ sa zamračil, potom však mierne povedal:
„Nevolal som vás sem na to, aby sme sa hádali. Všetko sa stalo ináč.“
Prešiel k oknu a potichu jej rozpovedal všetko, čo sa stalo od jeho zoznámenia s Lujzou. Athénaïs počúvala a po tvári jej stekali slzy.
„Odpusťte, Louis, súdila som iba podľa toho, čo som videla. Bola to veľká chyba. Ako vám môžem pomôcť?“
Ľudovít prišiel k nej, zobral jej tvár do svojich rúk a priblížil svoju tvár ku jej tvári. Potom si to rozmyslel, pustil ju a povedal:
„Ste vydatá. Kto je ten šťastný muž?“
„Biskup César d’Estrées, veličenstvo.“
„Richelieu?“
„Dostal povolenie od Mazarina.“
„Tak on dostal povolenie od Mazarina … tak nech si ho má … Vraveli ste, že mi chcete pomôcť.“
„Áno, veličenstvo.“
„Budete schopná strážiť Lujzu?“
„Pokúsim sa o to. Čo mám zistiť?“
„Všetko! Nesmiete ju spustiť z očí. Je veľmi nebezpečná. Zatiaľ som ju držal pod zámkom vďaka tomu, že sa jej narodilo dieťa. Ale šestonedelie jej končí, musím ju pustiť …“
„Dobre, veličenstvo. Musíte však povedať kardinálovi, že opäť pracujem pre vás …“
„Nebojte sa, vybavím to aj s kráľovnou. Budete s Lujzou v rovnakej službe.“
Krátko po kráľovskej svadbe musel Richelieu odcestovať do Ríma. Ale biskup namiesto toho, aby sa nudil na zasadaní, zašiel do knižnice a študoval zakázané spisy. Tam pred nedávnom našiel aj to, že kňaz môže byť za určitých okolností ženatý, našiel tam aj spisy, v ktorých sa hovorilo o opakovaní životov a teraz natrafil na tristoročné pergameny, kde boli popisované účinky jedov a ako sa proti ním brániť. Zaujalo ho to natoľko, že si ich nielen dôkladne prečítal, ale ich aj prepísal do francúzštiny.
„Čo to máte za listiny?“ opýtala sa ho po návrate Athénaïs.
„Nech sa páči, prečítajte si ich,“ podal jej ich do rúk.
Ona si ich čítala, pokyvovala hlavou a nakoniec povedala:
„Neviem, či to bude na niečo dobré. Názvy rastlín ste nechali v latinčine a ja latinsky neviem. Bez tých bylín je to nanič.“
„Musel som to tak urobiť, lebo v zelenine sa nevyznám. Ešte tak v príprave šunky … Ale môj brat sa venuje bylinám, bude ich poznať.“
„Vy máte brata?“
„Pravdaže a nie jedného. Tento je tiež biskup.“
„Máte akosi veľa kňazov v rodine.“
„No a? Remeslo sa väčšinou dedí po otcovi. Chcete sa s ním zoznámiť?“
„Prečo nie, aj ja mám rada bylinky. V kláštore sme sa učili botaniku a aj to, ako používať niektoré rastliny na liečenie. Môžem si tie vaše pergameny nechať?“
„Pôvodne som ich chcel dať kráľovi, ale nechajte si ich vy.“
Richelieu ju zakrátko zoznámil so svojím bratom. Athénaïs chodila k nemu dovtedy, kým nespoznala všetky potrebné rastliny.
Raz kráľ sedel v kruhu svojich najbližších. Boli medzi nimi aj mladá kráľovná a Athénaïs. Zrazu prišlo kráľovi nevoľno. Rozopol si košeľu, na čelo mu vystúpil pot a obchádzali ho mdloby. Athénaïs zhrozene na neho pozerala. O tých príznakoch čítala v pergamenoch, ktoré jej Richelieu priniesol.
Prudko vstala a rozbehla sa do svojich komnát. Odomkla dvere, ktoré vždy starostlivo zamykala a začala prezerať rôzne fľaštičky. Keď našla tú, ktorú hľadala, vyliala jej obsah do pohára s vínom a znovu starostlivo sa sebou zamkla dvere. Naspäť sa neponáhľala, aby z plného pohára nevyliala ani len kvapku.
„Veličenstvo, priniesla som vám víno. Vypite ho.“
„Moja milá, obávam sa, že to môj žalúdok asi neznesie …“
„Len to skúste … prosím …“
Usmial sa a pokúsil sa zdvihnúť hlavu. Jednou rukou mu ju podoprela a druhou mu pridržala pohár pri ústach. Vypil všetko a zaspal.
Athénaïs vybehla von. Podvihla si sukne a utekala do kaplnky. Kľakla si a vrúcne sa modlila za kráľov život. Tam ju našiel Richelieu.
„Vy ste tu? Kráľ vás dal všade hľadať.“
„Už sa prebral? Ako sa má?“
„Uvidíte sama.“
Biskup jej celou cestou nič viac nepovedal. Priviedol ju do siene, z ktorej tak náhlivo vybehla. Ľudovít sedel v kresle, košeľu mal ešte rozopnutú, ale už sa usmieval.
„Myslel som si, že po tých bolestiach umriem. Čo ste mi to dali vypiť?“
„Už sa cítite lepšie?“
„Pomaly by som mohol aj tancovať. Tak čo to bol za zázračný liek?“
„Protijed, veličenstvo,“ zašepkala tak, že ju sotva bolo počuť.
„Čo?“ začudovane sa spýtal.
Ona mu rozpovedala, čo jej kardinál priniesol z Ríma. Kráľ neveril. Nechal sa odviesť do jej komnát, aby si všetko prezrel na vlastné oči.
„Vy ste mi to dali vypiť?“
„Áno. Už som tie lieky vyskúšala na psoch. Vy ste boli prvý človek, ktorému som to dala.“
„A nebáli ste sa?“
„Strašne som sa o vás bála, veličenstvo. Utiekla som do kaplnky a modlila som sa, aby ste to prežili,“ po lícach sa jej skotúľali slzy.
Kráľ vytiahol vreckovku a utrel jej tvár.
„Ďakujem vám za vašu odvahu, moja drahá. Ak to prežijem, dovolím vám tými liekmi pomáhať aj ostatným.“
„Nič iné si neželám, len aby ste prežili …“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.