Kým čakala Natália na kúpeľ, Gerd otvoril fľašu vína. Nalial ho do dvoch pohárov a jeden jej podal: „Pite, potrebujete to po tom strachu.“
„Ďakujem,“ povedala a rozplakala sa.
O chvíľu sa Natália kúpala. Gerd ju nenechal ani chvíľu osamote. Bál sa, že urobí nejakú hlúposť. Pri kúpaní stál vedľa nej a umýval ju od fermeže a farieb, ktorými sa pofŕkala, keď sa bránila.
Medzitým prišli policajti a odniesli zviazaného násilníka. Kým prišiel komisár, Natália už bola umytá a oblečená.
„Pani barónka, môžete mi povedať, čo sa tu stalo?“ opýtal sa policajný komisár.
Natália stručne popísala, čo sa v byte udialo. Gerd sedel vedľa nej a držal ju za ruku. Policajti si výpoveď zapísali, poprezerali si byt a odišli.
Gerd sa dlho pozeral do jej tváre. Bola zamyslená a nevedela, že ju pozoruje. Chcela si vytiahnuť ruku, ale to sa jej nepodarilo.
„Neopovážte sa urobiť to, čo ste chceli urobiť!“ zvolal Gerd a chytil ju aj za druhú ruku:
„Teraz vás už nepustím. Viem čo ste chceli vyviesť, ale neviem ako ste to chceli urobiť!“
„Ako viete, čo som chcela urobiť?“
„Na to vás príliš dobre poznám. Keď vás chcel znásilniť ten poddôstojník, tak ste si odstrihli vlasy. Čo ste si chceli urobiť s tou tvárou?“
„Dobre, ja si to už neurobím. Už ma pustite.“
Natália sa zahanbila. Spomenula si, že vtedy, keď si myslela, že sú zaľúbení do jej vlasov, sa neskôr ukázalo, že to tak nebolo. Asi má Gerd pravdu aj teraz. Ale nechápala to, preto sa ho opýtala:
„Nerozumiem, veď aj v biblii je napísané, že si treba uťať ruku, keď nás zvádza na hriech.“
Gerd sa usmial: „A vylúpnuť oko, keď nás takisto zvádza na hriech. Viete koľko bezrukých a slepých by chodilo po svete, keby každý bol taký absolutistický ako vy? A viete, koľko by ich chodilo bez hlavy?“
„Ako to – bez hlavy?“
„To by si tie hlavy museli odťať, lebo ich myšlienky zvádzajú na hriech. A v biblii to určite tak nebolo myslené.
U nás sme raz mali jednu slúžku. Dievča nebolo krásne, skôr naopak. Ale bola to dobrá duša. Raz ju jeden paholok zatiahol do sena. Ubránila sa, už ani neviem ako. Pred policajtmi paholok povedal, že ho čosi na nej lákalo. Aby nevidel jej tvár, zavrel oči a vtedy vraj videl anjela. Vtedy som tomu nerozumel. Ale Johann vidí to isté.“
Natália sa zamyslela.
„Máte pravdu, Gerd.“
„Tak vidíte, vy trdlo! Krása tela či tváre nie je všetko. Vy si myslíte, že vás by mohol niekto prehliadnuť, aj keby ste mali škaredú tvár? Pochybujem! Poďte, dáme si ešte ten zvyšok vína.“
Gerd ju jemne chytil okolo ramien a previedol ju do susednej izby. Usadil ju veľmi jemne a nalial do dvoch pohárov víno. Potom si prisadol ku nej, veľmi jemne ju chytil za ruku a nesmelo sa opýtal:
„Natali, nechceli by ste sa… ku mne vrátiť? Po tom čo sa stalo. Keby… keby to Johannovi vadilo… to čo sa stalo…“
Pred Natáliiným zrakom prebehli všetky obrazy z minulosti. Všetky krásne, ale i smutné chvíle s Gerdom, udalosti doma i Johannovo náručie… Unavene vstala, prešla sa po izbe, potom sa vrátila a podišla ku Gerdovi. Sedel práve v kresle. Pohladila ho po pleci a povedala:
„Gerd, ja už nemôžem. Už sa nemôžem vrátiť k vám. Johann ma neopustí. Viem to! A nakoniec – veď sa nič nestalo, budú z toho akurát klebety.“
Gerd sa na ňu pozrel a videl, že to naozaj myslí vážne.
„Gerd, ako ma tu našiel? Veď ešte aj jedlo som si nechávala nosiť sem a.videl ma len raz.“
„Vy ho poznáte?“
„Žiaľ.“ A vyrozprávala mu všetko čo sa stalo u Maxima.
„No tak na to, ako sa to dozvedel, sa budeme musieť opýtať na polícii. Ale, Natali, nemôžete tu zostávať sama. Najmem vám slúžku a nejakého muža, ktorý vás bude počas dňa strážiť. A presťahujem sa k vám ja. Sľubujem, že vo všetkej počestnosti,“ pozrel sa na ňu a očakával námietky. Mlčala. Vedela o tom, že to takto naozaj bude najlepšie. Zlatý Gerd.
Večer bolo všetko zariadené. Slúžka aj strážca práve odišli a Gerd už bol presťahovaný. Teda aspoň s tými najnutnejšími vecami. Večer sedeli pri krbe a popíjali víno. V ten deň to bola už druhá fľaša. Nikdy predtým ho toľko naraz nevypili, ale dnes bol predsa len ťažký deň.
„Natália, napíšete o tom Johannovi?“
„Nie, Gerd, nebudem mu písať. Má teraz veľa práce s maturitami. Zbytočne by sa bál. A nakoniec, také veci sa lepšie hovoria osobne. Radšej si na neho počkám.“
„Ale čo keď sa o tom dozvie od niekoho iného a úplne ináč?“
„Bude záležať od neho, aký úsudok si urobí. Ak by mal uveriť klebetám a ja by som mala zdôvodňovať každý svoj krok, tak taký vzťah za veľa nestojí. Potom je lepšie niečo také radšej skončiť.“
Gerd zobral harmoniku a hral smutné piesne.
„Čo bláznite? Nejdeme predsa umrieť,“ zahriakla ho Natália.
Gerd sa usmial a zahral veselý šansón. Zvyšok noci presedeli oproti sebe a rozprávali sa.
Ráno zamračený Gerd odišiel do mesta a vrátil sa až neskoro večer. Natália si zobrala knihu aby sa učila, ale myšlienky jej blúdili ktovie kde. Zrazu opäť cítila stiesnenosť, ľútosť z toho, že jej z rúk uniká niečo, čo tam už bolo. Že sa stráca niečo krásne… Čakala na Gerda, ale on prišiel omnoho neskoršie ako inokedy.
„Gerd, kde ste boli?!“ privítala ho dosť nevľúdne.
„Čo sa vám stalo? Prečo ten tón?“ spýtal sa Gerd.
„Gerd, s kým ste to opäť boli?!“
„Odkiaľ to, dočerta, môžete vedieť?! Veď už ste manželkou iného!“
„No a čo? To vás mám naozaj nechať prepadnúť do toho pekla?! Viete o tom, že niečo také cítim, tak prečo to robíte?!“
„Ako to môžete cítiť?! Cíťte si radšej Johanna!“
„O Johanna sa báť nemusím, ten je čistý! Ale vy sa začínate znovu úspešne meniť na krvavého býka! Rozumiete mi už konečne, vy hlupák?!“
„Môžete mi vysvetliť, prečo vám na mne tak veľmi záleží?! Zobrali ste si predsa iného!“
„Gerd, keby ste išli s niektorou z lásky, je to v poriadku. Takto to v poriadku nie je! Rozumeli ste?!“
Gerd sa zahanbil a mlčal. Hanbil sa za to, že neodolal. Natália čítala v jeho tvári ako v otvorenej knihe. Potom jemne povedala:
„Gerd, poďme sa navečerať.“
Po večeri zostal pri nej.
„Natali, mám jednu indiskrétnu otázku. Môžem vám ju položiť.“
„Samozrejme, že môžete. Ja nemám čo skrývať. Tam hore,“ ukázala hlavou do neba, „sa aj tak všetko vidí. Tam vidieť veľmi dobre aj mňa aj vás aj kohokoľvek iného. Pýtajte sa.“
„Natália, za tú otázku ma však asi zabijete.“
„Myslím, že v zabíjaní som sa už dosť realizovala na tých dvoch lotroch. Sľubujem vám, že vás nezabijem. Možno vás prizabijem iba jazykom. Ale ten už predsa dobre poznáte. Tak aká je to otázka?“ Natália sa už usmievala. Gerd si počas večere naozaj začal vstupovať do svedomia a to bolo dobre. Och, keby ten nešťastník dokázal prekonať ten sklon ku všetkým ženám!
„Ako to tu vydržíte tak dlho bez muža?“ vyhŕkol Gerd a začervenal sa.
„Veľmi jednoducho. Ako ste to vy vydržali iba s jednou ženou rok a pol?“
„Jednoducho. Ľúbil som vás. Mal som oči iba pre vás a ostatné ma nezaujímali. Ale čo mám robiť teraz, keď nesmiem naháňať tie ženy?“
„Vy to naozaj neviete vydržať bez nich?“
„Je to ťažké. Ako to vydržíte vy? Viem, že nikoho nemáte, žijete si iba pre svoju prácu a občas ma poriadne zvozíte.“
„Ako to všetko tak dobre viete? Aj vy ste ma sledovali?“
„Pozoroval som vás cez okno keď ste nemali zatiahnuté závesy. Vždy ste boli sama. Alebo ste maľovali, alebo ste čítali alebo ste sa len tak prechádzali. Nikto ku vám nechodil, ak nerátam seba a vášho muža. Tak ako to vydržíte?“
„Normálne. Mne sa o tom niekedy sníva. A to stačí.“
„Stačí?“ začudoval sa.
„Samozrejme, že stačí. Vy také sny nemávate?“
„Mávam ich aj ja. Ibaže málokedy. Ďakujem vám. Dobrú noc.“
„Dobrú noc, Gerd.“
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.