„Viem, že som v Božej ochrane, preto nech budem kdekoľvek, bude o mňa postarané!“
Takéto alebo podobné slová počúvame z mnohých úst. Vyzerajú ako pevná viera v Lásku a Spravodlivosť Božiu. Ale je to naozaj tak?
Je pravda, že Boh sa o nás stará na každom kroku, od malička až po starobu, dňom i nocou. Táto starostlivosť sa prejavuje podľa Zákona. Tak ako sa žiadny rodič nemôže za svoje dieťa učiť chodiť a hovoriť, ale musí viesť dieťa k samostatnosti, taká je i Božia pomoc pre vedenie ducha.
Tento je stavaný do rôznych životných situácií, tie však nie vždy pochádzajú z Vôle Boha, ale častejšie zo slobodného chcenia ľudí.
To, čo pochádza z Vôle Boha je obsiahnuté v Zákone. Zo Zákona Lásky sa cítime byť priťahovaní ľuďmi alebo k ľuďom s nami rovnorodými. Zo Zákona Spravodlivosti bývame niekedy chorí, niekedy obdarovaní. A zo Zákona Čistoty sme posudzovaní.
Zákon je všeobsiahly a navodzuje iba málo vopred daných životných situácií. Všetko ostatné pochádza zo slobodného chcenia nás a ostatných ľudí.
Nikto nebude predsa prisudzovať Bohu to, že si ľudia napríklad zvolia neschopnú vládu! Zvolili si tú, ktorá im zo Zákona príťažlivosti rovnorodého vyhovovala. Ak vláda klame alebo používa falošné reči či sľuby, je to problém ľudí, ktorí ich volili, že toto neodhalili napríklad z pohodlnosti.
Vráťme sa k úvodnej vete tejto prednášky: „Viem, že som v Božej ochrane, preto nech budem kdekoľvek, bude o mňa postarané!“ Začína sa nám javiť v trocha inom svetle. Pevná viera akoby vyprchala a skôr sa objavuje ľahkomyseľnosť.
Každý človek je povinný starať sa sám o svoje hrubohmotné potreby. Dary od Boha sú rôzne nadania alebo iné predpoklady konať tú či onú prácu. Ale hľadať si prácu a naučiť sa správne robiť musí každý človek sám.
Ľahkomyseľné je zbaviť sa pozemských prostriedkov, ktoré človek získal, v slepej viere, že mu Boh pomôže. Nielen ľahkomyseľné, ale je to oveľa horšie, lebo mnohokrát to prechádza až do pokúšania. Pokúšanie je skryté v cite, ktorý je za tým skrytý a ktorého pravý význam je: „Boh mi musí pomôcť!“
Ťažko to nazvať len pokúšaním, tak závažné sú tieto slová! Veľmi skoro je z nich najhoršie rúhanie. Nie s pokorou, ale s ostrou požiadavkou stojí takýto človek pred svojím Bohom!
Z knihy Pre ľudí