[hidepost=0]

Aká Túžba z teba horúco sa rozvírila
keď Pravda v tebe naplno sa vyjavila?…
Zjavila sa plná v celostnej Kráse,
nech je teda v tebe! Už ku tvojej Spáse.

Aby si tak, ako ON to žiada
sadal za Stôl Stvorenia. Božská to Záhrada!
Aby si žil Život plný Pochopenia
keď Blížny skloní sa do Jeho Vnorenia.
Aby ste tak spolu Vďaku Mu vzdávali
Hojnosť vás prerastie. Bude ako v Raji.

So Zrakom nahor upnutým, ku Nemu Velebení
nech Láska nami hýbe, Šľachetnosť nás mení.
Nastane, ako to dávno už byť malo
aby sa Človečie len ku Nemu už upínalo.

Nuž, rozvíjaj sa Sloboda, leť v nej Duch si ďalej
aby si uvidel, po Nebeskú až Alej.
To je tá Hranica, čo máš sa k nej približovať,
usekávať svoje. Jeho už len zveľaďovať.

Nemusíš už ďalej neslobodný byť…
Voľne, ľahúčko, v Letku s Ním sa zísť.
Rozduchávaj Sloboda sa, naberaj na Vzlete
poďte aj vy nesmelí! Veď to stále smiete!

Nebude už nikto ďalej viac vás uzurpovať
nad vami sa týčiť, v Rozume si maľovať.
Rozprestrite Krídla, veď sú ľahulinké
nechajte sa vznášať, keď sú aj ešte uzulinké.

Aká je Jeho Krása … nemôžete tušiť
horúcou Túžbou smiete ju vystužiť.
Rozvíjaj sa Sloboda a poveď nás ku Tomu,
kto vrúcne pozýva vždy do svojho Domu.

[/content_control]