[hidepost=0]

Nevieš Duša neistá
odkiaľ Priezračné sa rodí.
Kde Čírosť vyrástla
čie Svetlo v nej sa schodí.

Len Ľahkosť ťa stále nabáda
Úsilie sa väčšmi prikráda.
Ďalej ísť za tým, za ním sa mať
Dá sa to na Zemi vôbec znať?…

Či sa ti azda zazdalo?…
Či sa ti iba snívalo?…
Nie! Ducha to bol Znak!
Keď Závan, Dotyk vysoký
na Chvíľu bol ti Kamarát.

Aby ti ukázal aké je,
keď Blaženosť na teba zaveje.
Keď chýli sa ku Duchu Neha
nelení, Radosťou ku tebe vbieha.

Tak poď, Duša neistá!
Si zaskočená, striebristá?
Prúd Ľahkosti ku tebe keď zavanul,
Prúd Sviežosti že ti privanul?…

Tak sa tam hore majú,
v Priezračnosti kde prebývajú.
Len Jasnosť číra, prečíra
Ľahkosťou svojou ich obmýva.

Neha tá dvíha zakaždým
Ľahkosťou kým si sa nenabažil.
Bo nevie ona prestávať
Ľahkosť aj iným chce rozdávať.

Nevieš Človek, netušíš,
v Duchu však môžeš vytušiť.
Aká je nebeská Krajina…
aký Majestát v sebe ukrýva.

Môžeš kráčať však ku Svetlému,
rozhodovať sa vždy ku Dobrému.
Môžeš Blížneho milovať,
seba samého tak skrášľovať.

Rúcho si vyčíriť dobiela. Postupne.
Neboj, že z teba ubudne.
Naopak! Ľahkosť hore ťa vynesie
nemešká. Zdržanlivosť neznesie.

Stojí to za trocha Námahy,
spustiť na seba očistné Závlahy.
Brána do Neba len tak sa ti otvorí,
keď Duch vládne! Nie Rozumu Okovy.

[/content_control]