[hidepost=0]

Vzhliada, sedí Duša nenasýtená
Túžbou za Tebou presýtená.
No upokojiť ňou sa nevie
Nepokojom vo Vnútri si stelie.

Aká to Nádhera slobodne kráčať
ku Duši svojej Túžby zvláčať…
Peknotou byť už len poháňaný
vysielať Signály o Zdolávaní.

Veď tak sa to na Zemi buduje
keď Duch Záhrady Lásky v sebe pestuje,
aby z tých Kvetov štedro rozdával
v Postoji ku Nemu sa zdolával.

Drahý Pane! Vrúcne Ťa prosím
malé ľudské nechceme už. To Tvoje posiľ!
Nech toto sa vo Stvorení už zakorení:
Žena, Muž nech len s Pravdou už sa žení.

Nech ovláda ich iba Pravda snivá
čo nekričí, ale nebude sa ani skrývať.
Hľadí si ona prosto, stále len napred
kto si ňou uchvátený, nedaj sa zaprieť!

Neochvejne ona povstáva a všetko nepravé zdoláva!

[/content_control]