[hidepost=0]

Cítiť ŤA, aj tu na Zemi, môžeme! …
Aj keď nič o Tebe, Pane, nevieme …
Ako jednoducho Veta táto zneje …
Vnímaj ju! Aj keď sa ti, možno, niekto vysmeje.

No ináč to bude u teba vyzerať,
keď Vetou tou budeš sa zaoberať.
Ty predsa nemusíš Lietadlom do Oblakov,
aby si pocítil aj spoznal Chuť Znakov,

ktoré Nebo zhora ti posiela …
Nech už zbytočné nič tebou sa neponeviera!
Čas tvoj pozemský je vzácna Devíza,
zaobchoď s ním múdro. Nepotrebuješ Víza,

aby Zrak svoj do Výšin si upieral,
Slobode svojej sa viac nevzpieral.
Nechaj sa viesť, konečne, Nebom!
Nástroj ku tomuto nesieš si sebou.

Len už sa neotroč, neklop si na Čelo,
keď nevieš pochopiť, čo Nebo vymyslelo.
Veď na to bol ti Cit do Ducha vložený
aby si vycítil. S Ním bol v Súznení,

Dejov i Udalostí do Života tvojho
aby si nebol sám! Žil s Ním vo dvojmo.
Bo Láska Jeho takto koná…
V Ňom každý pokorný Pomoc má.

[/content_control]