Vznáša sa, jemnúčko vanie v Povetrí
a s ňou ľahúčko nesie sa, po Vetri,
že blízko je Čas, po ktorom Ľudstvo túži
slobodne sa hýbať, Myšlienka v ňom búši.

Slobodne niesť sa Životom,
Radosť v ňom uctievať, tkať ju do Krokov,
ktoré z Ducha prýštia … aj Myšlienka vyvstáva
o Dobe, ktorá už pristáva. Chvála JEMU! Chvála!

Ako krásne je sa niesť
Radosť zo seba prvú vniesť
do Krôčikov aj do Krokov…
Na to čakal si! Koľko Rokov?…

Poďme spolu s NÍM sa niesť
veď sa blíži, hlási Zvesť,
že JEHO Ríša bude na Zemi
Tvor na tom už nič nezmení…

Mier a Pokoj vládnuť budú
ale iba tomu Ľudu
čo po Kráse Ducha zatúži
nech už len Láske všetko poslúži!

Tak čo, chceš sa iba prizerať?…
Či do Vnútra svojho naberať?…
Každý môže, kto svetlé chce žať …
najprv z Vnútra svojho, ale, svetlé musí liať.

Dnes, Ľudstvo, nová Doba ti hovorí:
nebudú už Ľudia, čo sú skryté Potvory!
Lebo Zákon ich ďalej nepustí,
i keď Rozum to nechce v sebe rozpustiť.

Tak chystaj sa, Žena, aj ty Muž
nadobro vzíde Pokoj! Tak to skús
ukázať Tomu, čo je Kráľ
veď ON ti Cestu predkráčal! …

… že konáš tak, že viac chceš dať
Konaním svojím ku Nemu smerovať.
Že zabudol si na seba
vždy hovoríš: to je pre Teba!

Tak postoj Chvíľa prchavá
často sa takto nestáva,
aby Človek čo pochopil,
ku Svetlému v sebe to uchopil.

Tak hýb sa, kým tu ešte smieš
sýtiť sa, dozrievať. Keď to chceš…