Básnikmi ospevovaný, mnohými oslavovaný a inými nepochopený je Svätý Grál. Nádoba, v ktorej to neustále vrie a klokoce, ktorá je východiskom Sily do stvorenia, to je Svätý Grál. Ako však nádoba môže byť svätá, keď svätý je len Boh? Môže byť vari niekto iný svätý okrem Neho, keď svätosť je s Ním úzko zviazaná a neoddeliteľná? Akým právom Svätý Grál nesie toto pomenovanie? A čo ešte pojmy ako posvätenie, vysvätenie, posvätný, ktorých koreňom je takisto slovo „svätý“.
Tieto otázky nie sú ľahké. Práve naopak, sú jedny z najťažších, ktoré stvorený ako taký môže pochopiť. A jestvujú ešte ďalšie podobné otázky, ktoré s tým súvisia:
Bezbytostný je len Boh. Je bezbytostný aj Syn Boží Ježiš? A je bezbytostný aj Duch Svätý? A Pán? A pani Mária? A čo je iskra bezbytostnosti, ktorú nesie slečna Irmingard? Bol akt toho, že ju dostala, zákonitým dianím?
Toto sú ďalšie otázky, ktoré sú možno ešte ťažšie než tie prvé. Odpoveď na ne je však viac než jednoduchá, a práve preto pre mnohých z vás ťažká:
„Svätý a bezbytostný je len Boh.“
V tejto odpovedi je skryté viac, než sa odvážite domyslieť, lebo je v tom skryté veľké tajomstvo, tajomstvo Trojjedinosti, pretože ak Otec a Syn sú Jedno, tak potom medzi Nimi nie je rozdiel v ich svätosti či bezbytostnosti.
Niektorí kresťania toto dokonca vystihujú v pojme Boh-Otec, Boh-Syn a Boh-Duch Svätý. Nie je to úplne správne, lebo Syn Boží je Syn Boží a Duch Svätý je Duch Svätý. Oni sami o sebe nikdy nepoužili pojem „Boh“, lebo toto meno smie niesť iba Boh, s ktorým sú oni Jednota. Napriek tomu aj oni sa smú nazývať svätými a, pochopiteľne, sú bezbytostní.
Na vrchole stvorenia je Hrad Grálu a jeho Kráľ Parzival vládne stvoreniu. Má bezbytostné jadro, ktoré zvonku halí šat praduchovného tela. Smie sa vari i On nazývať ako „bezbytostný“? Z hľadiska tela nie. Je to to isté, ako keď aj Syn Boží na Zemi bol človek. No v skutočnosti áno, pretože tak ako pozemský človek nie je telo, ale duch, tak ani Parzival nie je prastvorený, ale časť Jednoty. A k tomu prichádza Abd-ru-shin a pani Mária, ktorí ako malá časť z Parzivala boli na Zemi a potom sa vrátili tam, odkiaľ pochádzajú, do Hradu Grálu. Ani ich jadro nebolo bytostné, ale bezbytostné.
A hľa, tajomstvo Trojjedinosti naznačuje, že súčasťou tejto Jednoty sú viacerí než traja. Koľkí? Tu vás musíme sklamať. Ako môžete ako stvorení pochopiť odpoveď na takú otázku, keď za hranicami vášho poznania je už i len dvojjedinosť.
Vedzte ešte, že nikto nemôže byť bezbytostný, ak taký nie je zo svojho pôvodu, teda ak nie je súčasťou Jednoty.
Tým sa vraciame k otázke iskry bezbytostnosti. Viete, že vo stvorení sa všetko deje podľa Zákona a nič nie je náhodný jav. Zároveň viete, že akýkoľvek stvorený, čo i najviac omilostený, nemôže prekročiť hranicu svojho pôvodu. Toto nám dáva zároveň odpoveď, kde môže byť Slečna, pokiaľ má iskru bezbytostnosti, a aký to je vlastne dar.
Jej jadro je bytostné takisto, ako sú bytostní všetci tvorovia. Zvonku sa na toto jadro mohol položiť najjemnejší plášť bezbytostnosti, ktorý ako ochranný záhal jej umožňuje prebývať v tých končinách, ktoré hraničia s božsky-bezbytostnou ríšou. Tam by stvorení bez tohto záhalu nevydržali tlak Svetla, ktorý tam pôsobí.
Teraz sa vráťme k pojmu „svätý“. Na základe predchádzajúceho hádam nikoho neprekvapí, že to, čo sa smie označovať týmto slovom, musí mať vlastné jadro bezbytostné. Inak to teda nemôže byť ani pri pojme „Svätá Holubica“, ktorej jadro je časť Ducha Svätého a ktoré sa v takto viditeľnej forme zjavuje nad Svätým Grálom.
A inak to nemôže byť ani so samotným Svätým Grálom, ktorého jadro musí byť bezbytostné a samotná červená nádoba je len vonkajšia forma, ktorú nadobúda vo stvorení. Je to časť Parzivala, či lepšie povedané časť Meča, ktorý je Jeho súčasťou. Druhá časť Meča bola na Zemi ako Abd-ru-shin a tretia časť ako pani Mária, lebo tento Meč je živý Meč Súdu, teda Slovo, ktoré je takisto časťou Jednoty.
A preto tento Meč je i prameň Živej Vody, teda nádoba, z ktorej vyteká Živá Voda, a tento Meč je zároveň dvojsečný Meč, ktorý smeli milosťou obdarení básnici vidieť v ústach Parzivala, keď sedel na tróne. A Ruža je vytepaná na Jeho čepeli, aby odtiaľ svojou prísnou Láskou posudzovala tých, ktorí sa chcú pokloniť pred Kráľom.
Ešte ostáva vysvetliť pojem „posvätenie“. Posvätenie je plášť, ktorý môže byť položený na stvorených i stvorené veci a ktorý ich ako anténa spája s tým miestom, kde sa nachádzajú tí, ktorí sú svätí.

Z knihy Pre ľudí