Natália sa rozhodla, že sa radšej čoskoro vráti definitívne do Paríža. S matkou to takto ďalej nevydrží. Lenže videla aj to, že matkino správanie je zo dňa na deň horšie a horšie. Čo bude s bratom keď ona odíde? A v týchto pre ňu ťažkých chvíľach prišiel poštár: Pokračovať na Natália (16. pokračovanie) →

Na druhý deň ráno sa stretla matka s Gerdom:
„Čo tu ešte robíte? Dnes poobede príde Natáliin ženích. Nesmie vás tu nájsť. Vlak vám ide o hodinu. Dovidenia.“ Pokračovať na Natália (15. pokračovanie) →

Natália nestačila ani len poriadne dvere zavrieť po návrate z kostola a už sa ozval hlasný buchot. Preto rýchlo vybehla hore do ateliéru. Pokračovať na Natália (14. pokračovanie) →

Hercegovina, rok 1910/1911

Natália vystúpila na malej dedinskej stanici z vlaku. Zobrala si kufor a zamierila domov. Bolo jej úzko a cítila veľký smútok. Sklamanie predsa len bolelo, hoci navonok nebolo na nej vidieť nič. V ťažkých spomienkach prišla domov. Na prahu ju už čakala matka. Pokračovať na Natália (13. pokračovanie) →

Po prázdninách sa Natália vrátila do Paríža. Tam ju už čakal Gerd.
„A vy tu čo robíte? Veď už nie ste študent,“ privítalo ho ako obvykle príkro Natália. Pokračovať na Natália (12. pokračovanie) →

Jedného dňa na konci školského roka Gerd nečakane stál pred školou. Chcel sa Natálii prihovoriť, ale ona ho predbehla a osopila sa na neho:
„Blížia sa záverečné skúšky, prečo sa neučíte Gerd?“ Pokračovať na Natália (11. pokračovanie) →

Ďalšie dni ubehli veľmi rýchlo. Gerd ju čakával pred školou, potom šli spolu na obed, vystupovali na trhu, po vystúpení sa navečerali a vracali sa do svojho bytu. Zdalo sa, že navonok je všetko v poriadku. Vonku sa rozprávali o najnutnejších veciach, doma však mlčali a mlčky sa obchádzali. Gerd sa nepriznal a Natália čakala, či sa potvrdia alebo vyvrátia jej obavy. Veď ani v divadle jej nič nepovedal! Nič nevidela a na reči nedala, i keď niečo cítila. Nerozumela tomu, čo cíti. A tak potrebovala dôkazy. Potrebovala presvedčiť sama seba, že ten jej ťažký pocit je správny. Ako si len želala, aby to nebola pravda!

Pokračovať na Natália (10. pokračovanie) →

Prešli dva mesiace. Raz večer, keď sa vracali domov z reštaurácie, sa Gerd ozval:
„Natália, nechceli by ste… mať… so mnou dieťa?“ Pokračovať na Natália (9. pokračovanie) →

Na ďalší deň sa Gerd tváril veľmi tajnostkársky. Celý deň vodil Natáliu po meste a ukazoval jej pamiatky na Ľudovíta XIV. Keď chcela ísť domov, vždy si našiel niečo nové, len aby tam nemuseli ísť. Keď sa už zošerilo, opýtal sa jej: Pokračovať na Natália (8. pokračovanie) →

Prázdniny prešli a začala sa škola. Gerd každý deň stával pred školou a čakával Natáliu. Jedného dňa ho však nebolo. Natália sa obzerala celou cestou či ho niekde neuvidí. Nebolo ho a tak sa vybrala domov. Pokračovať na Natália (7. pokračovanie) →