Kráčam so svojou štvornohou priateľkou po chodníku. Rovno oproti nám idú dvaja muži. Jeden postarší, už deduško, druhý vedľa neho v strednom veku. Chodník nie je široký. Dívame sa na seba. V tom ten dedko:

„Bývate tu, anjel môj?“

„Áno,“ odpovedám v miernom údive.

„A viete kde býva pani Bagoňová?“ …

Nevedela som. Škoda.

Ale dobrý pocit mi ostal. Veď koľko vľúdnych starých ľudí človek stretne za deň?