Čo konáte, ľudia, keď sa rozprávate medzi sebou o iných? Myslíte si, že vaše reči sú len neškodný rozhovor, ale opak je pravdou. Žiadny váš rozhovor o iných nie je neškodný. Za všetkým sú skryté vaše city, ktoré sú plné nenávisti a závisti.

Bojíte sa, lebo váš duch, alebo lepšie povedané, malá tlejúca iskrička cíti, že ten, kto sa vydáva za vedomého, v skutočnosti neplní a čaká ho bolestné prežívanie v procese očisty. Bojíte sa toho, ale nechcete si priznať svoju vlastnú vinu. Stále, takisto ako po tisícročia ju chcete hodiť na plecia tých, ktorí vám prekážajú iba preto, že sa snažia plniť.

Keby ste mohli, odstránili by ste ich ako niečo, čo prekáža vášmu vnútornému pokoju. Neuvedomujete si, že váš takzvaný vnútorný pokoj je narušovaný hlasom svedomia, ktoré volá: „Čo konáš, človeče?!“

Hlas svedomia nie je možné nikdy umlčať, lebo cezeň sa k vám prihovára vaše duchovné vedenie, ktoré vidí, čo všetko zlé konáte a snaží sa vás takto napomenúť.

Zbabelí ste, ľudia, lebo sa bojíte toho, čo vám povie vaše svedomie. Je to však nesprávne, lebo by ste sa mali v skutočnosti tešiť, že tu máte niekoho, kto vám neustále pomáha. K vášmu sluchu dolieha hlas toho, ktorý Je, a predsa ho nechcete počuť. Cítite, že volanie je vážne, ale nechcete ho počúvať.

Darmo bolo k vám volané, že sú znesvätené všetky stánky, keď si myslíte, že práve vy ich môžete posvätiť svojou prítomnosťou. Klamete však sami seba, tak ako sa klamú tisíce tých, ktorí doposiaľ neuposlúchli radu bytostných a stále chodia na znesvätenú Horu.

Argumentujete mladými ľuďmi, ktorí chcú byť spečatení, argumentujete Svätou Hostinou, ktorú chcete prijať, argumentujete povinnosťou konať slávnosti, argumentujete vašou zodpovednosťou za stánok atď. No presne tieto isté argumenty majú i tí, ktorí stále, na rozdiel od vás, či lepšie povedané – presne ako vy – nechceli počuť volanie a chodia do znesväteného stánku na Hore.

I tam chodí mnoho krásnych mladých ľudí, a musíme povedať, že ešte krajších než u vás, ktorí ani netušia, že takisto ako inde, aj tam boli dokonané duchovné vraždy. I tam chodí mnoho duchov iba preto, že cítia povinnosť týchto mladých ľudí chrániť či aspoň sprevádzať.

Mýlite sa v tom, že tam chodia iba tí ľudia, ktorí vedome podporujú nesprávne konanie bývalých učeníkov. Tých je dokonca menšina. Tá väčšina si myslí, že ich sa to netýka, lebo tam predsa nejdú so zlým úmyslom, ale naopak, s tým najlepším. Aké pochabé je ich konanie! Myslia si, že dianie sa zmení iba preto, že tam idú oni.

Takisto sa správate i vy. Keby však tie tisíce skutočne prestali na Horu chodiť, snáď by pochopili i ostatní, kde je pravda, a čo je ešte dôležitejšie, mohla byť Hora už dnes očistená, lebo bývalí učeníci ju dokážu uživiť iba preto, že tam chodia tie tisíce.

Myslíte si, že u vás by to tak nešlo? Svojím konaním zdržujete záverečné dianie súdu v hrubohmotnosti, teda konáte priamo proti tomu, čo ste sľubovali! Pri povolávaní každý z duchov dostal rovnakú úlohu, pomoc v záverečnej fáze súdu. Konkrétnu formu tejto pomoci mal nájsť každý z vás sám. Nenašli ste, lebo ste hľadali všetko možné, len nie svoju úlohu.

Čítali ste v Zaviatych dobách, že nové sa nedá stavať na starom, že odpratanie starého sa nezaobíde bez hluku a povyku davov, ale presne tak ako pštrosy ste vopchali hlavu do piesku, keď ten povyk čiastočne začal.

Čo konáte, ľudia? Kedy konečne začnete konať to, čo máte? Kedy sa naučíte, čo je plnenie Božej Vôle? A pretože si stále myslíte, že to tí iní, musíte vedieť, koľkí z vás sú „tí iní“, a tak pochopíte, prečo je k vám volané, že ste všetci duchovne mŕtvi.

Z milióna ľudských duchov štyria vedia, čo je plnenie Božej Vôle. Aj z tých štyroch sotva každý desiaty skutočne aj plní. Väčšina z nich žije na ázijskom kontinente. Ani oni však nemôžu plniť úplne, lebo im v tom bránia tí, ktorí neplnia.

Domov sa však môžu vrátiť len tí duchovia, ktorí to vedia. Ostatní sú duchovne mŕtvi, lebo ak sa to nenaučia, nestihnú sa vrátiť domov včas a musia zažiť očistu hmotnosti.

Z knihy Pre ľudí