Ležala Farbička, iba tak si bola
položená na Konci pracovného Stola.
O čom tak asi rozmýšľa
na aký Príbeh, Kresbu pomýšľa?

Nevie kresliť – v Škole som počúvala
Nitky Podcenenia dlho tkala.
Kto určil, čo je krásne a čo už nie je?
Veď Umenie dneška ku Koncu speje.

Rozbehni sa Ruka po Papieri
Tvaruj, vyfarbuj v Duši Mieri.
Rozlejte sa Slnka Odtiene
tak je vždy, keď Radosť nestene.

Neviem ani, kedy to začalo
keď Vedomie do Radosti sa prebralo.
Tak tkaj sa Radosť, neprestávaj
Šťastie neohraničuje, aj keď je Nával.

Budujme Vyjadrenia Slobody, Voľnosti
Mier v Duchu nech sa rozhostí.