Na čo čakáte, ľudia? Čo si myslíte, dokedy vám bol daný čas na to, aby ste našli svoju úlohu?
Aby ste si ujasnili, koľko času ešte máte, alebo lepšie povedané nemáte, vrátime sa k spečaťovaniu. Toto pozostáva z troch krokov:
Prvý krok k spečateniu je vaše slobodné rozhodnutie chcieť slúžiť vo všetkých premenách svojho bytia. Nezáleží v ktorom živote, či tu alebo v záhrobí tento sľub zložíte. Je to sľub, ktorý musí prúdiť z vášho najvnútornejšieho citu a duchovne sa stáva ihneď činom.
Ako viditeľná forma tohto činu je duchovný plášť vernosti. Tento plášť nie je myslený len ako obraz, ale vy ho skutočne svojím čistým cítením vytvoríte. Len ten, kto skutočne tento plášť vytvoril, smie byť následne spečatený i hrubohmotným aktom. O tom však neskôr.
Druhý krok k spečateniu je duchovné spečatenie. Pokiaľ ste dokázali urobiť krok prvý, je vašej prosbe vyhovené a vy dostávate duchovné požehnanie pre vašu službu. Toto požehnanie spočíva v tom, že na vami pripravený plášť je zavesený na zlatej reťazi symbol vašej služby.
Býva to strieborná holubica, ktorá je zavesená tým, ktorí smú slúžiť ako bojovníci alebo rytieri Čistoty. Ďalej to býva zlatý kríž, ktorý dostávajú tí, ktorí smú slúžiť ako bojovníci za Pravdu. Ďalší zo symbolov býva červený kalich, ktorý smú nosiť tí, ktorí sú povolaní k službe kňažstva. Ako posledný zo všetkých symbolov je symbol Trojjedinosti, zlatý kríž s červeným kalichom uprostred, v ktorom sa vznáša strieborná holubica. Je zavesený tým, ktorí už vedia, čo služba je, a ako rytieri Čistoty sú povolaní za bojovníkov za Pravdu do kňažského stavu.
Tretí krok k spečateniu je posledný. Pokiaľ je duch duchovne spečatený, môže byť spečatený i hmotne. Pri tomto akte mu je jeho duchovný plášť i so symbolom jeho služby prepožičaný a daný na jeho plecia.
Tento akt je ten najdôležitejší, lebo je to vlastné začatie služby vo stvorení. Bez predchádzajúcich dvoch krokov je však hrubohmotné konanie len divadlom pre oči. Pokiaľ duch vie, čo je služba, hrubohmotné spečatenie môže nastať aj mimo akejkoľvek slávnosti, pokiaľ prúdi Sila požehnania, pretože každý deň takéhoto ducha je pravá pobožnosť či dokonca slávnosť.
Vráťme sa však k prvému kroku, kroku najdôležitejšiemu. Bez slobodného chcenia čistého ducha nedôjde k vytvoreniu duchovného plášťa a tým ani k duchovnému spečateniu. Nech si nikto nezamieňa rozumové chcenie s citom ducha, pretože jedine cit dokáže vybudovať niečo duchovné.
Obrovská je vina tých, ktorí len rozumovo prosia bez zodpovedajúceho citu, no ešte väčšia tých, ktorí plášť vytvorili, no potom nesplnili.
Od hrubohmotného spečatenia, teda od doby, kedy je na plecia ducha položený plášť, je stanovená presná doba, dokedy musí začať plniť svoj sľub. Túto dobu však nepočítajte na roky či mesiace, ale na dni a týždne. Presne jeden pozemský rok trvá táto doba!
Po tomto termíne buď viete, aká je vaša úloha, a preto ju môžete začať plniť, alebo neviete, a preto vám plášť musí byť odňatý.
Spolu s prepožičaným plášťom je každému prosiacemu tiež označené čelo symbolom kríža, čo znamená, že tento služobník stojí v ochrane Božej. Odobratím plášťa nemusí dôjsť ihneď aj k zmazaniu tohto symbolu, pretože to závisí od iného konania dotyčného človeka.
Odobratím plášťa však duch stráca to najvyššie, čo mohol dosiahnuť, vedomú službu Bohu. Plášť sa zmení na ťažký kameň viny za nesplnenie a tento ťahá dotyčného človeka tam, odkiaľ niet návratu. Najprv sa musí zbaviť tohto kameňa, aby vôbec mohol poprosiť o novú službu.
Vôbec to nie je jednoduché. Svojím poklesom stráca zmysel pre duchovné, čoho následkom je zatemnenie jeho konania. Postupne mu bledne i symbol kríža na čele, až sa môže úplne stratiť.
Tisíce duchov prosilo o hrubohmotné spečatenie. Väčšina z nich vytvorila duchovný plášť služby, preto bola i právoplatne hrubohmotne spečatená. Tí ostatní zažili len maličké divadielko. Z tých však, ktorí boli právoplatne spečatení, nespoznal svoju úlohu takmer nik!
Od prvého spečatenia pred takmer sto rokmi do dnešného dňa, teda do začiatku Tisícročnej ríše, spoznalo svoju úlohu necelých tristo stvorených, ktorí pochádzali zo všetkých častí stvorenia. Nemyslite si, že tam patríte i vy!
Posledné platné hrubohmotné spečatenie tu už nebolo veľmi dávno, bolo to ešte v minulom tisícročí.
Platné pozemské spečatenie sa môže udiať iba na mieste, ktoré nie je znesvätené! Hrubohmotné vysvätenie nie je nutné, lebo to by potom v priebehu tisícročí nebol spečatený prakticky nik.
Vaším konaním ste znesvätili úplne všetky hrubohmotne vysvätené stánky Svetla a miestnosti pre pobožnosti. Ako prvý bol znesvätený stánok na Hore. Tie, ktoré ste chceli posvätiť potom, boli znesvätené skôr, než mohli vôbec byť posvätené.
Ako posledné ste na Veľkú Noc prvého roku Tisícročnej ríše znesvätili i posledné dva stánky, ktoré ako jediné na celej Zemi ešte niesli túto pečať. Nemyslite si, že to bolo vo vašej krajine. Tie vaše boli znesvätené už dávno!
Na čo ešte čakáte, ľudia?!
Z knihy Pre ľudí