Pred stolom Pána a na Vlajku ste sľubovali, že vo všetkých premenách svojho bytia budete plniť Božiu Vôľu. Sľubovali ste. Váš sľub znamenal, že túto Vôľu poznáte, a preto ju viete plniť. Kde zostal Váš sľub? Kde zostalo poznanie Božej Vôle?

Teraz, keď čas skončil, vám môže byť odkryté to, čo ste nesplnili. Nie preto, že vás to môže zachrániť, ale preto, aby ste ďalej nehádzali špinu na tých, ktorí plnia, a aby ste sa ešte viac nezaťažovali. Snáď vám to pomôže k spamätaniu sa a tým aspoň k čiastočnej očiste pred tým, než klesnete do rozkladu.

Sľub, ktorý je kladený pred Oltárom, je prísaha Zákonu. Jeho porušenie je teda konanie proti Zákonu, ktorého dôsledky si ani neviete predstaviť.

Pri vašom spečaťovaní či povolávaní do vás prúdi stonásobná Sila z Výšin, preto máte i stonásobne väčšiu zodpovednosť. Nemôžte sa sťažovať, že ste to nevedeli, lebo váš sľub jasne hovoril, že poznáte Božiu Vôľu, a teda že poznáte i túto stonásobnú zodpovednosť.

Vo svojom živote, ktorý nasledoval po vašom spečatení, ste zdanlivo nerobili nič, čo by bolo hodné odsúdenia. Správali ste sa milo, vaše myšlienky neboli zlé, vaše slová a skutky svedčili o dobrom úmysle. Napriek tomu ste sa previnili tak, že vás musí čakať bolestná očista vo výlevke!

Pýtate sa, ako je to možné? Je to viac než jednoduché. Svojím sľubom, ktorý ste dali na Vlajku, ste sa zaviazali chrániť Slovo. Kedykoľvek ste sa stretli s tým, že Slovo bolo napádané, špinené alebo prekrúcané, mali ste povinnosť ho chrániť! Nemali ste sa snáď hádať o Slove, ale mali ste jasne vypovedať, že tu je prekrúcaná Pravda!

Ľudia vás pozorovali a videli, že Slovo, o ktorom ste tvrdili, že je pre vás všetkým, v skutočnosti nehájite, a teda ste ho odhodili ako vzácnu perlu pod nohy svíň! Všetci tí, ktorí kvôli tomuto vášmu konaniu čo len zaváhali pri hľadaní Pravdy, nadviazali s vami vlákno, ktoré vás neochvejne ťahá tam, odkiaľ niet návratu.

Vedzte, že na každom z vás sú len takýchto vlákien tisíce, lebo vaše nesprávne myšlienky, ktoré ste týmto vytvorili, mohli ovplyvniť a aj ovplyvnili tisíce ľudí po celej Zemi. Tieto vlákna však nie sú tie najhoršie.

Mnohí z vás po spečatení prestali hľadať svoju úlohu mysliac si, že je na to ešte čas. Podobali sa pochabým pannám, ktoré majú prázdne vzácne lampy na olej. Prišiel ženích a svadobčanov našiel nepripravených.

Týmto konaním ste podporili miliardy tých, ktorí takisto pohodlne a z vlastnej lenivosti veria v spasenie skrz cirkev. Ako ťažký olovený závoj vás tieto vlákna obalili a stiahli veľmi hlboko.

Pýtate sa teraz: „Ako to, že sme nehľadali, veď predsa sme sa snažili robiť to či ono!“ To ste sa síce snažili, ale nepýtali ste sa, či je to aj Božia Vôľa, aby ste to či ono robili. Presne tak, ako keď veriaci cirkví vo svojej „zbožnosti“ chodia každý deň na prijímanie či konajú misionársku činnosť bez ohľadu na to, či tým niekomu skutočne pomôžu. Mnohokrát sa vaša činnosť vo Výšinách javila ako ohavnosť.

Pýtate sa teraz, ako ste mali nájsť tú pravú úlohu? Na všetko nájdete odpoveď v Slove, ktoré ako Bibliu dookola čítate. To ste mali vedieť pred tým, ako ste šli sľubovať vernosť tomuto Slovu! Nemuseli ste poznať úlohu, ale mali ste poznať aspoň spôsob, ako ju spoznáte.

Úplne najhoršie však bolo iné vaše konanie. Vtedy, keď ste spoznali, že niektorí nositelia kríža konajú proti Slovu, teda proti Zákonu, mali ste ich varovať. Tým, že ste mlčky toto konanie tolerovali alebo prehliadali, ste im napomáhali a tým ste s nimi nadviazali také vlákna, ktoré sú pevnejšie ako najtvrdší diamant a sťahujú vás tam, kam patria tí, s ktorými ste takto zviazaní.

Ešte horšie je však to, že ste sa od takýchto ľudí nedištancovali, teda neobrátili ste sa im chrbtom, hoci ste spoznali, akí sú. Tým ste totiž verejne prejavili súhlas s ich konaním, čím ste nielenže mohli ovplyvniť, ale ste i ovplyvnili konanie iných, a tak ste ich vystavili priamemu vplyvu tohto zlého pôsobenia.

Pýtate sa teraz, či ste mali iných odsudzovať, zatracovať alebo čo ste vlastne mali robiť. Je to jednoduché. Nemuseli ste nikoho odsudzovať ani zatracovať, nemuseli ste dokonca ani nikomu nič hovoriť. Stačilo, aby vaše myšlienky boli v súlade s vaším konaním, teda aby ste k takýmto ľuďom prestali chodiť bez ohľadu na to, kto a čím sú.

Keďže ste takto neučinili, vaše konanie sa dostalo do rozporu s vaším pôvodným zmýšľaním, zahalilo ho a postupne zadusilo.

Nakoniec sa musíme obrátiť k tým, ktorí si myslia, že nepatria ani do jednej z tých skupín, ktoré tu boli vymenované. Títo sa mýlia zo všetkých najviac. Sú to totiž tí, ktorí zo Slova svojím konaním urobili novú cirkev!

Sú to stovky tých ľudí, ktorí sú príliš zamestnaní každodenným životom, že nemajú čas hľadať svoju úlohu, a preto sa duchovne „môžu realizovať“ len po večeroch a cez víkend. Presne tak ako veriaci všetkých iných cirkví.

Myslia si, že sú spasení tým, že poznajú Slovo, že veria v Syna Človeka a v Syna Božieho, že sa pravidelne zúčastňujú pobožností a iných duchovných činností. O Slove len krásne rozprávajú, ale nedokážu jedno, to podstatné, Slovo žiť, teda slúžiť Mu v tejto konkrétnej premene svojho bytia!

Pýtate sa ako alebo prečo? Choďte za nimi a opýtajte sa ich: „Aká je vaša úloha, ktorú vám zveril Boh, keď ste sľubovali vernosť pred stolom Pána?“ Ich odpoveď bude: „Ja nie som nič…“ alebo „Mám svoju úlohu a len tú musím splniť…“ alebo „Môžem plniť hocijakú úlohu, ktorou ma Boh poverí…“ Len jedno jediné sa nedozviete, aká konkrétna úloha to je!

Títo veriaci majú na krku ťažký kameň, kameň prekrútenia Slova, lebo to boli oni, ktorí založili cirkev Svätého Grálu!

Z knihy Pre ľudí