Napriek tomu, že už bolo povedané, čo žitie Slova nie je a čo žitie Slova je, ešte stále Slovo nežijete. Je to takmer až na zúfanie, keď stále jedno a to isté dookola sa vám musí vysvetľovať z rôznych uhlov pohľadu. Preto, aby ste to aspoň čiastočne mohli pochopiť, sa musíme vrátiť o storočie naspäť.

Vyhľadajte si slová Pána, v ktorých volá, že nikto nie je pripravený tak, ako má byť. Vyhľadajte si slová Pána, v ktorých volá, že už len registruje. Dnes, keď je k vám to isté volané inou, prísnejšou formou, sa vám zdá, že tieto slová nie sú namieste, že snáď aspoň jeden z vás už vie, čo je žitie Slova.

Obzrite sa však dozadu a pozrite sa na svoje činy a na činy tých, ku ktorým pred storočím hrubohmotne volal Pán. Zistíte, že robíte ešte menej než tí, ktorých sa to vtedy týkalo.

Vtedy sa hrubohmotne budovala Hora a bolo na nej veľa hrubohmotnej práce. A už vtedy ľudia reptali, lebo si mysleli, že by to malo byť iné. Vyhľadajte si slová Pána o dobrovoľnom plnení. Dnes nebudujete ani len desatinu toho, čo sa budovalo vtedy.

Koľkí z vás pritom chodia dobrovoľne a koľkí len preto, aby to iní videli, alebo preto, že čítali slová o dobrovoľnom plnení. Nevedia však, že ich myšlienky sú v skutočnosti úplne iné.

Tak ako vtedy tí, čo nechceli plniť, hádzali polená pod nohy ostatným, takisto to robíte dnes aj vy. Ide o to, že práca musí byť vykonaná a keď je málo robotníkov, musí sa medzi nich rozdeliť. Ibaže oni nestačia všetko spraviť, preto podľa Zákona ani oni nesplnia. Tým však na seba uvaľujete dvojnásobnú vinu. Preto slová Pána, že nikto neplní, sú tak ako pred sto rokmi i dnes úplne pravdivé.

Každý z vás dostal svoju úlohu, a to v deň, keď bol duchovne povolaný. Toto povolanie nastalo vo väčšine prípadov ešte pred narodením. Viete, že hrubohmotné dianie, ktoré závisí od slobodného chcenia človeka, sa nedá nikdy predvídať. Preto vaša úloha sa nikdy nemôže vopred stanoviť do presných detailov. Tie si totiž musíte nájsť sami.

A to je práve ten bod, na ktorom stroskotávate, lebo dostatočne vážne nehľadáte duchovnú úlohu, aby ste po jej spoznaní hľadali i správnu hrubohmotnú formu. Robíte presný opak. Vykonávate hrubohmotnú prácu a z nej si chcete odvodiť duchovnú úlohu. Pretože sa cítite touto prácou naplnení, myslíte si, že tým plníte aj svoju duchovnú úlohu a že sa teda snažíte žiť podľa Slova.

Na tomto stroskotali už tisíce z vás, lebo svoju skutočnú úlohu nikdy nenašli, a preto nesplnili. So sebou tým stiahli ďalšie desaťtisíce ľudí. I keby Slovo čítali sto rokov, i keby mali dobré výsledky z hrubohmotnej práce, nič to nezmení na tom, že nesplnili a že sa zaťažili obrovskou vinou za to, že i iní nesplnili.

Ak si chcete byť istí, či to, čo robíte, je správne, stačí si povedať jednu jedinú vetu: „Bolo raz…!“ Ak vás táto veta vytrhne svojou silou do Výšin a vy budete vedieť, že tá práca, ktorú robíte, vás dokáže zamestnať na 365 dní v roku a 24 hodín denne a že je to tá práca, ktorú by ste chceli robiť i vo večnosti, potom ste svoju úlohu našli.

Ak si však myslíte, že konanie pobožností či slávností je tá najvyššia úloha, ktorú smiete robiť, rozpomeňte sa na falošné nebá večných omší … lebo tie vás čakajú! Ak si myslíte, že vaša úloha je upratovať, predstavte si, že v tých falošných nebách to budete musieť robiť práve počas tých nekonečných omší.

Takto si predstavte každú svoju prácu, či naozaj to, čo považujete za službu, znesie meradlo, že by ste to chceli robiť bez prestania vo večnosti. Zhrozíte sa, musíte sa zhroziť toho, čo by ste museli robiť. Už len z toho vidíte, aké plytké je vaše hľadanie.

Uspokojujete sa s nepodstatným, zatiaľčo to podstatné vám uniká. Smejete sa nad „duchovnou zápisnicou“*, lebo si myslíte, že má miesto. Tak si predstavte, že tak bude vyzerať váš pobyt vo večnosti, teda porada, zápisnica, omša a dookola.

Samozrejme, musíte mať na Zemi i také porady, kde sa riešia problémy technickej údržby, ale potom na týchto poradách nemá miesto prednáška z Posolstva Grálu, ktorá je čítaná na konci. Tieto porady sa nesmú prezentovať ako porady skupiny či dokonca Kruhu Grálu. Tieto porady sa môžu nazvať ako „technická údržba a s tým súvisiace úlohy“ či podobne.

Úlohu, ktorá vám bola daná v okamihu vášho povolania, nikdy nedokážete nájsť na verejných miestach, ale vždy len v súkromí či ústraní. Rozpomeňte sa na pripravovateľov cesty, kde oni hľadali, a rozpomeňte sa na to, prečo bol Syn Boží dlhé obdobie v ústraní na púšti.

A preto k vám musí byť opäť volané, tak ako je neustále volané už po tisícročia: „Kto hľadá, nájde, a ten, kto seje, smie i žať!“
____________________
* Prednáška: „Vstupenka do raja“

Z knihy Pre ľudí