Úvaha nad jedným životným problémom

Vracajúc sa domov vo vagóne vlaku, nevdojak počujem rozhovor spolucestujúcich – dvoch starších pánov, podľa všetkého, chatárov. Rozhovor vedú o „živote“. Pohovoriac o situácii v krajine, o politike a cenách, začali sa rozprávať o spoločných známych, podeliac sa tak o svoje zistenia. Keď spomínali toho alebo iného známeho, jednoducho ho charakterizovali, hovorili o jeho deťoch a vnukoch – kto sa kým stal a čo dosiahol v živote. Niekoľkokrát pri tomto rozhovore bola zdôraznená životná situácia, podstata ktorej spočívala v nasledujúcom.

Rodičom, ktorí podľa mienky mojich spolucestujúcich, boli dobrí a úctyhodní ľudia a dosiahli viditeľné úspechy v živote, narodili sa naničhodné deti. Ten – podľahol alkoholu, opíjal sa, iný niekoľkokrát sedel vo väzení. Moji spolucestujúci iba súhlasne pokyvkávali hlavami, keď popisovali tieto situácie, a ich rozhovor prechádzal na ďalšie.

Predsa však moju pozornosť zaujali práve prípady z mimovoľne vypočutého rozhovoru. Veď také sa opakuje v našom živote pomerne často. Aj keď stretávajúc sa s podobnými prípadmi, málokto si, žiaľ, kladie otázku, prečo sa to stáva. Kto však pozná Zákony Stvorenia, ktoré ovplyvňujú náš život, môže ľahko zodpovedať túto otázku, objasniť tak, nie ľahkú životnú situáciu, kedy sa, zdanlivo dobrým rodičom, narodia zlé deti.

Rozhodujúci význam tu zohráva Zákon Príťažlivosti rovnorodého, alebo Zákon Podobnosti. Preskúmajme teda, čo sa v takých prípadoch odohráva.

Pre objasnenie prebiehajúcich dejov, musíme rozšíriť naše poznanie o realite dneška, odvážne prekročiac hranicu materialistického chápania sveta, a neohraničovať ho hranicami cirkevných dogiem a súčasných ponímaní. Najprv sa budeme zaoberať otázkou narodenia pozemského človeka.

Aby mohol prísť na svet nový človek, musia nastať tri rozhodujúce momenty: počatie, vtelenie a samotné narodenie.

Počatie a narodenie sú pozemským ľuďom dobre známe, keďže tieto udalosti majú pozemský, reálny charakter, dostupný pozemskému pozorovaniu a pochopeniu. Vnútromaternicový vývoj plodu počas tehotenstva je vedou dôkladne preskúmaný. Ale okamih vtelenia ľudskej duše do vyvíjajúceho sa tela dieťaťa – tento fakt je doteraz neprebádaný, otázky o tom sú nezodpovedané. Veda, spravidla, popiera alebo zavrhuje tieto deje, pretože presahujú rámec materialistického chápania sveta. Avšak bez tohto diania príchod pozemského človeka na svet nie je vôbec možný. Práve uprostred tehotenstva, kedy budúca matka zacíti prvé záchvevy plodu, ktorý dosiahol taký stupeň zrelosti, nevyhnutný pre spojenie s ľudskou dušou, nastáva vtelenie (inkarnácia): bezprostredné spojenie vteľujúcej sa do pozemského života ľudskej duše s určenou jej nádobou, pozemským telom. Samotné pohyby plodu v tele budúcej matky sú dôkazom toho, že sa doňho usídlila ľudská duša.

Od toho momentu sa budúcej matky zmocňujú nálady, vyvolané záhadnou blízkosťou novej duše. Môže to byť predtucha niečoho ťaživého, neradostného, alebo naopak, radostné, svetlé prežívania. A tieto predtuchy a nálady závisia od charakteru inkarnovanej duše. Môže to byť svetlá a dobrá duša, ktorá bude robiť svojej matke a svojím rodičom radosť, alebo to môže byť temná a zlá duša, ktorá prinesie do života mnoho neradostného a zlého. A to je to, čo predurčuje pozemská žena, pripravujúca sa na úlohu matky!

Aj keď tieto procesy a fakty materialistický svetonázor popiera, pretože nie sú pozorovateľné pozemskými očami a merateľné prístrojmi, predsa neprebiehajú samovoľne, ale sú prísne podmienené večným Zákonom Prírody, alebo Zákonom Stvorenia, existenciu ktorých bude popierať iba ak posledný nevedomý ignorant. Nehovoriac o tom, že všetko toto je podopreté životnými skúsenosťami a preverované zdravým rozumom! Ľudovej múdrosti sú tieto zákonitosti dobre známe (napríklad, Zákon Podobnosti: „jablko nepadá ďaleko od jablone“, „rovný rovného si hľadá“, „povedz mi, kto je tvoj priateľ, a ja ti poviem, kto si“, atď.), používa ich aj veda, napriek tomu limituje ich existenciu úzkymi hranicami materializmu.

Poukázali sme na Zákon Podobnosti, alebo Zákon Príťažlivosti rovnorodého ako na základný Zákon pri vteľovaní ľudskej duše do pozemského tela. Čo to znamená v praxi?

Znamená to, že práve rodičia, no najmä budúca matka, svojím duševným stavom ovplyvňuje druh duše, ktorá sa snaží vstúpiť do pozemského života! Bolo by jednoducho skvelé, keby sa mládencom a dievčatám na školách tieto záležitosti podrobne vysvetľovali, namiesto množstva nepotrebného a často aj škodlivého, ktoré vstrebávajú ako „životnú múdrosť“.

Pre osídľujúci sa pozemskému oku nepozorovaný záhrobný svet ľudských duší počatie, ktoré prebieha, je signálom, že teraz nastáva reálna možnosť inkarnácie v pozemskom dianí. Mnohé duše sa usilujú o inkarnáciu z rôznych dôvodov. Pre niektoré je to, napríklad, jediná možnosť odčiniť tú alebo inú vinu z predchádzajúcich pozemských životov, iné sa snažia pomôcť ľuďom v tom alebo inom snažení. Keby si budúci pozemskí rodičia uvedomili, že narodenie dieťaťa – to je len poskytnutie príležitosti ľudskej duši vstúpiť do pozemského života, a tiež to, že táto duša – samostatná osobnosť, so svojou osobitou skladbou charakteru, s vlastnými schopnosťami, so svojím vlastným osudom, pristupovali by ku narodeniu dieťaťa zodpovednejšie, než je to teraz v našej spoločnosti.

Už samotná myšlienka na to, že niekto zo záhrobného sveta sa usiluje vstúpiť do ich života, na dlhý čas sa ubytovať v ich dome, stať sa členom rodiny, donútila by rodičov nad mnohým sa zamyslieť. Napríklad, zamyslieť sa nad tým, ako pritiahnuť dobrú a svetlú dušu? A možno tiež nad tým, či je možné predísť vstupu zlomyseľnej temnej duše, ktorá im do budúcnosti pripraví určite mnoho starostí a nepokoja? Podobné otázky – veru nie sú prázdne reči, keď sa pozemskému človeku vďaka poznaniu Zákonov Stvorenia začínajú odkrývať záhady vzájomných súvislostí, prelínajúce náš život.

Svojím duševným naladením, duševnými stavmi, cítením a myslením, sú pozemskí rodičia, v prvom rade, budúca matka, schopná postaviť most do pozemského života pre jedny duše, ako aj preložiť most pre iné duše. Keď budúca matka pestuje v sebe ušľachtilé a vznešené city, ak smeruje ku Svetlu, udržiavajúc spojovací kanál so svetlými úrovňami vo Stvorení pomocou modlitby, ak pozorne dbá na svoje okolie v období tehotenstva, potom je schopná postaviť do pozemského života most pre dobroprajnú, svetlú dušu. Ale keď je budúca matka ctižiadostivá, výbušná a nevyrovnaná, potom nebude žiadnym prekvapením, keď do pozemského života príde, vnútorným zameraním, duša podobná matke.

Taká je základná myšlienka, tak pôsobí Zákon Príťažlivosti Rovnorodého, o ktorý je možné s istotou sa oprieť ako o pozíciu Svetla v pozemskom, to znamená budujúcich, dobrých síl, a vytlačiť pozície temna, všetko nízke a zlé.

Okrem vtelenia na základe Zákona Príťažlivosti rovnorodého, pôsobia aj iné možnosti vtelení. Ak je, napríklad, nejaká záhrobná duša spojená niťami vzájomných väzieb, spletených v predchádzajúcom pozemskom živote, s budúcou matkou, alebo s niekým z najbližšieho okolia budúcej matky, (napríklad, s budúcim otcom, bratom alebo sestrou), tak práve táto okolnosť zohrá hlavnú úlohu pri vtelení duše. V tomto prípade bude určujúcim Zákon Zvratného Pôsobenia.

Na základe tohto prehľadu, je už možné odpovedať na otázku: prečo sa zdanlivo dobrým rodičom narodia zlé deti?

S určitosťou možno povedať, že v drvivej väčšine prípadov sa to deje pre neznalosť ľudí o pôsobení Zákonov vo Stvorení.

Napríklad, budúca pozemská matka v priebehu tehotenstva je často v kontakte s takou osobou, s ktorou je vnútorne spojená temná záhrobná duša, ktorá si vďaka týmto kontaktom upevňuje pozíciu v blízkosti budúcej matky, a vteľujúca sa za týmto účelom do vyvíjajúceho sa plodu. Keby budúca matka toto vnímala (intuícia, vnútorný hlas), určite by prerušila, alebo aspoň minimalizovala tieto kontakty, lebo hlas ducha alebo hlas duchovných pomocníkov by ju upozornili na nevhodnosť takého kontaktu, (obzvlášť, ak je to niekto z blízkych príbuzných budúcej matky!), takže vplyv temných síl by bol narušený a namiesto temnej duše by sa, pravdepodobne, inkarnovala svetlá duša.

Koniec koncov, okolnosti vtelenia temnej duše môžu byť rozličné. Je dôležité poznať zákonitosť a pochopiť, ako funguje mechanizmus pôsobenia Zákonov Stvorenia. Veď neznalosť Zákonov neoslobodzuje ľudí od zodpovednosti, takže v plnej miere sú nútení zožať plody svojej ľahkomyseľnosti, povrchného vzťahu k životu, svojej duchovnej lenivosti. Trpké plody neochoty poznať to, čo sme povinní poznať v prvom rade: z čoho pozostáva Stvorenie, ktoré nás obklopuje a ktorého malými čiastočkami sme aj my, a ako pôsobia Zákony tohto Stvorenia, na základe ktorých sa pohybuje a tká všetko živé.

Už v priebehu tisícročí prerušilo pozemské ľudstvo túto priamu a jednoznačnú cestu ku Svetlu, ktorú jednoducho a jasne ukazuje Stvorenie prostredníctvom neochvejných Zákonov Stvorenia, Zákonov Prírody – Zákonov Božej Vôle! Cesta ku Svetlu znamená cestu ku skutočnému nepominuteľnému šťastiu, cestu k radosti a blahobytu, zdraviu a k dostatku po každej stránke a vo všetkých sférach činnosti. Ľudstvo by mohlo dosiahnuť to, aby sa planéta Zem premenila na skutočný náznak Raja – duchovnej vlasti ľudstva. Namiesto toho dosiahlo opačné, a život na našej planéte často pripomína život v pekle.

Podstata toho javu je desivá, a pritom veľmi jednoduchá, hoci materialista to nemôže pochopiť a stotožniť sa s tým. Svojím chcením ku zlému, to je vlastným nízkym chcením, nečistým a ťaživým myslením a cítením (závisť, nenávisť, nedôvera, žiadostivosť, ohováranie, klamstvo atď.) ľudstvo natoľko zaťažilo Zem, presnejšie jej jemnohmotnú úroveň, že Zem oddávna klesala – ďaleko od Svetla, od Zdroja Života.

Ba čo viac, svojím chcením ku zlému postavilo mosty do temných oblastí Vesmíru tak, že po týchto mostoch vzdúvajúceho sa mraku na úroveň zeme, zamierili davy tých, ktorí pri normálnom vývine udalostí už tu nesmeli byť – davy ľudských duší zaťažených nízkym chcením a utrpením. Tieto temné duše zaoberajúce sa prevažne pozemským budú pritiahnuté k tým, ktoré neudržujú svojho ducha v bdelom spojení so Svetlom, ale príliš ochotne sa oddávajú pýche a ctižiadostivosti, z ktorých pozostáva život takzvanej súčasnej ženy.

Veľmi často z najničotnejších príčin pozemské ženy doslova násilne lámu prirodzenú ochranu, ktorú im v každej chvíli poskytujú Zákony Stvorenia, ako keď sa otvoria dvere do pozemského života nečistým prúdom z nízkych úrovní a centrál jemnohmotného sveta, a poskytnú možnosť vtelenia temným nízkym dušiam. A stáva sa to aj v takzvaných dobrých rodinách, tam, kde navonok žijú šťastne. Práve – pozemsky! Veď vonkajší pozemský blahobyt, viditeľný okolím, zďaleka nie je ukazovateľom duchovného šťastia, ktoré jediné je zárukou a garantom, že všetko temné a zlé bude odstránené a vypudené.

Vskutku, situácia v súčasnosti sa vyvíja tak nepriaznivo, že sa dá len s námahou opísať. Príliš dlho a príliš vytrvalo pozemské ľudstvo zhoršovalo tento stav, vzdorovito a tvrdošijne zotrvávajúc v nesúlade s večnými Zákonmi Stvorenia. A predsa, duchovne prebúdzajúcemu sa človeku sa cez poznanie Zákonov Stvorenia otvára sa priama cesta ku Svetlu zo smrteľne nebezpečného bludiska nevedomosti, v ktorom nie od včerajška blúdi pozemské ľudstvo.

Vďaka poznaniu o pôsobení Zákonov Stvorenia sú odkryté grandiózne diania s ďalekosiahlymi dôsledkami aj v takej bežnej životnej situácii, ako to bolo ukázané na príklade vypočutého rozhovoru vo vagóne vlaku.

Preklad: Božena Rákošová