Guise chvíľu mlčal a premýšľal. Athénaïs naliala do pohárov víno a posunkom ho ponúkla. On ho zobral a na dúšok ho vypil. Až potom sa rozhovoril:
„Je to zložitejšie, než sa zdá. Čo môže muž vidieť na mužoch? To isté, čo na ženách … Neviem, ako vám to vysvetliť … S Gillom sme sa o tom mnohokrát rozprávali. Obaja to cítime podobne. Máme také obdobia – raz máme bližšie k ženám, potom nás to ženie ďalej k mužom a potom dookola. Keď na to prišli ženy, s ktorými sme žili, reagovali rovnako – že sú to orgie, že si z nich robíme hlupane alebo náhradníčky našich zvrhlých chúťok a jedna po druhej nás opúšťali. Pochopiteľne, nenechali si to iba pre seba a tak sa nám neskôr ostatné vyhýbali a nechceli s nami nič mať. Ten nepokoj je však silnejší než by sme chceli. Ženie nás dookola tak, že ani sami nevieme, kto sme. Máme telo muža, ale má duša pohlavie? Je muž vždy mužom? Keď sme hľadali pomoc u kňazov, niektorí nás poslali do horúcich pekiel, iní sa pridružili k nám. Myslel som si, že vy o tom viete, keď sa poznáte s Gillom a nebránite mu v jeho únikoch … a keď sa vyhýbate mužom, že vás trápi to isté, čo aj nás …“
„Neviem si predstaviť, že by som bola mužom,“ odvetila zamyslene. „Možno by som sa naozaj cítila tak ako aj vy … Myslím, že duša má pohlavie a niekedy môže byť úplne iné, než aké má telo … Prečo ste ma podhodili vaším spoločníkom?“
„Bolo vám to veľmi nepríjemné?“
„Najradšej by som vás v tej chvíli zabila … lenže potom mi zišlo na um oplatiť vám to rovnakou mincou. Aby ste vedeli aké je to hnusné, obzvlášť keď si potrpíte práve na mužov.“
„Takže ste mi to chceli poriadne osladiť … Priznám sa, prekvapili ste ma.“
„Tak prečo ste to urobili?“
„Vtedy som nevedel, že Gill je váš milenec. To ste mi vlastne potvrdili až pred chvíľkou. Vedel som iba o Petrovi a myslel som si, že to dlhé odlúčenie od neho vám vyhovuje z tých istých príčin ako aj nám. Chcel som sa v tom uistiť. Pýtať sa vás na niečo také mi pripadalo hlúpe.“
„To bola priam šalamúnska múdrosť zisťovať si to takto, vy somár!“ vybuchla.
„Odpusťte, mrzí ma to.“
Vojvoda tam sedel skrúšene ako kopa nešťastia. Bolo jej ho ľúto. Ozaj, čo má duša robiť vtedy, keď nie je tým, čím jej telo? Je to neustále hľadanie nevera? Aký život má žiť takáto duša? Vojvoda vie, čím je. Rovnako to vie aj Gill, aj keď jej to nepovedal. Ako ďalej?
Náhle sa rozhodla. Vstala, chytila ho za ruku: „Poďte so mnou.“
Vstal a poslušne ju nasledoval. Keď otvorila posledné dvere, prekvapene sa na ňu pozrel. Pred nimi bola vykachličkovaná miestnosť s malou vaňou a väčším bazénom v podlahe. Skôr ako sa zmohol na otázku, povedala:
„Pravé a nefalšované turecké kúpele. Večer tu bola ešte horúca voda, takže bude ešte dosť teplá. Urobím vám kúpeľ.“
„Budete tu so mnou?“
„Kým sa vykúpete, zaplávam si. Ja som sa kúpala predtým, ako ste prišli.“
Pokračovanie o dva týždne…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.