Cár Peter a gróf Gill
Jedného dňa prišiel gróf Gill za Athénaïs. Ani si nesadol a už hneď z príchodu začal:
„Drahá Athénaïs, môžete mi vysvetliť, prečo sa mi už mesiac vyhýbate?“
„Ako ste na to prišli?“
„Nechal som sa u vás ohlásiť a vy ste ma neprijali. A to nie raz. Vždy ste mali nejakú výhovorku. Lenže ja by som rád poznal pravdu. Urazil som vás niečím?“
„Nie. Nepamätám sa na to, že by ste ma niečím urazili.“
„Tak prečo sa so mnou odmietate stretnúť?! Čo som urobil zle, že ma nechcete ani vidieť?!“
„Nič.“
„Nič?! Prečo sa so mnou odmietate rozprávať? Ublížil som vám nejako?“
„Nie, vy nie. Ja som ublížila vám a strašne sa hanbím …“
„To by som o tom ublížení musel vedieť.“
„Nemusel … Viete … ako by som … no … podviedla som vás,“ Athénaïs sa zahanbene pozerala do stola.
Gill zostal prekvapene stáť.
„Čože? Vy ste ma podviedli?“
„No … s Petrom … teda s cárom Petrom.“
„Cár už predsa odcestoval. Nechápem, prečo sa teraz nechcete stretnúť so mnou.“
„Asi ste ma dobre nepočuli. Povedala som, že kým ste tu neboli, podviedla som vás s cárom.“
„Ja počujem veľmi dobre. A čo má byť?“
„A vy sa ma ani nespýtate, prečo som to urobila?“
„Cár Peter je krásny muž a podobá sa na kráľa Ľudovíta. Ani sa nečudujem, že sa vám páči. Teraz však odcestoval a vy ste zostali tu.“
Teraz sa nechápavo zahľadela na Gilla ona:
„Vám to neprekáža?“
„Nie.“
„Ale ja vám nemôžem dať záruku, že sa to nebude opakovať.“
„Ja žiadnu záruku od vás nechcem.“
Prekvapene sa postavila priamo oproti nemu. On k nej pristúpil a zobral ju do náručia:
„Athénaïs, pred nami je už len pár rokov. Musíme si ich znepríjemňovať?“
Jeho ruky ju hladili a presviedčali tak dlho, až sa im podvolila. Gill sa znova stal jej milencom.
Prešiel nejaký čas a cár Peter sa vrátil do Paríža. Po nevyhnutných formalitách u kráľa sa ihneď vybral k Athénaïs. Neprišiel však sám, vo Versailles sa k nemu pripojil Gill:
„Drahá markíza, musíme sa s vami obaja porozprávať …“ začal gróf a jej sa podlomili nohy. Chytila sa stola a klesla na stoličku. Obaja si zastali rovno naproti nej. Po chvíľke ticha si pred ňu kľakol Peter:
„Athénaïs, chceme sa vás spýtať, komu z nás dvoch dáte teraz prednosť …“
„Tušila som, že sa ma na to raz spýtate … Ja … neviem … Žijem s Gillom, ale najradšej by som bola s vami, Peter. Keď sme sa stretli prvýkrát, myslela som si, že s vami nič nemôžem mať, lebo vekom mi môžete byť synom. Toto predsavzatie trvalo krátko a za pár dní bolo preč. Obaja viete prečo. Ľudovíta som naozaj milovala a aj preto som vám neodolala, hoci ste oveľa mladší … Bojím sa, že neodolám ani teraz, lebo ráno som si vždy myslela – tak, ale teraz to už bolo naozaj naposledy – a večer bol vždy úplne iný. Gill, môžete ma zabiť, iná nebudem. Je to silnejšie než ja … Neviem, ako sa mám rozhodnúť …“ rozplakala sa.
„Neplačte, gróf Gill mi dal jeden návrh … možno s ním budete súhlasiť aj vy …“
Utrela si slzy: „Počúvam …“
Gill pristúpil k Petrovi a kľakol si vedľa neho:
„Athénaïs, povedal som mu, že vy dvaja nemôžete byť stále spolu. On má povinnosti vo svojej krajine a vy vo svojej. On nemôže zostať tu a vy nemôžete všetko nechať a ísť za ním … Tých niekoľko dní, keď je tu, ste spolu. Ale zvyšok roka ste so mnou. Okrem mesiaca po jeho návšteve, keď sa mi hanbíte ukázať na oči. Načo však márniť toľko času. Rozumiete?“
„Prijali ste to?“ začudovane sa spýtal kardinál.
„Áno.“
„A … páčilo sa vám to?“
Prikývla a pokračovala v rozprávaní.
Pokračovanie o týždeň…
Tlačenú verziu si môžete objednať v našom e-shope.
Elektronickú verziu si môžete objedať vo vydavateľstve MEA2000.