[hidepost=0]

V nebeskej Žiare odetá
Vlásky do Prameňov si zapletá.
Preberá ich Prstami po Vlnách
čím po Roztúžení, čím sa napĺňaš?…

Nebeskú Žiaru čo ti sprístupnilo,
Vnútro tvoje keď v sebe sa prežiarilo?…

Nebesá! … Ako je čisté si vybaviť,
žiarivým nechať v sebe sa zaplaviť?
Dá sa to vôbec na Zemi?
… Vari si sa Človek v sebe nezmenil?…

Na čo je Otázka taká?
Vo Stvorení vari len Vrana kráka?…
Spev vtáčí je ti ku Radosti daný!
Cíť! Veď si NÍM milovaný!

Môžeš vo Vlnách ku Nemu putovať
Cez Obzory, Diaľavy s Ľahkosťou cestovať.
Veď na to Duch bol ti Ním daný,
ak precitneš… budeš pozdvihovaný!

Všetkým tým, čo On ti dáva.
Naberaj z Darov, veď tak sa stáva,
že len vo vzájomnom Opätovaní
si v radostnom. Si v Pripájaní!

[/content_control]