[hidepost=0]

Za strieborným Stolom, na striebornej Tácni
zúročí sa všetko, z čoho sme krásni.
Čarokrásne Bytie Jemnosťou tam vzniká
odkiaľ sa zobralo, čia to Praktika?…

Čo Ľudia tu dole do Stvorenia dali
to sa vo Výšinách, Zmnožením zahalí.
A ak Chcenie čisté to Krásne podoprelo,
čím iným by mohlo, hore zahorelo?

Človek stále nevie, čo je Láska Božská,
no len v Pričinení môže sa k nej dostať.
Keď si pre Druhého seba položil
tak do Čistoty Konania si si priložil.

Keď sú Kroky tvoje na pozemskej Pláni
v čistom Chcení byť s NÍM … hoci aj doráňaní.
Veď aby čistí boli, tu dole ne Zemi
takí byť môžu len ku Nemu Ukotvení!

Jediná Istota nech nás stále vedie
Pokora a Ľudskosť nech iba tá nás zvedie.
Človek už nemusí zosmutnieť, a ani byť v Tiesni,
veď je predsa stále v Stvoriteľovej Piesni!

V Jeho Tónoch, v Jeho Farbách, aj v Jeho Diele
nech už Ľudstvo kráča v tom Vedomí. Celé!
Koľkí z vás však toto správne uchopili?
By ste HO už Žitím iba velebili!

[/content_control]