[hidepost=0]

Hocikto dnes sa čuduje,
keď také Slová začuje.
Duša ich spriada. Čosi ju nabáda.
Ty vieš, čo je vecné?
Cítiš, čo je večné? …

Všetko iné je pustá Márnivosť,
čo nejde ku Nemu, nie je MU na Milosť.
Veď v tebe dávno tak byť malo,
že Ľudské s Milotou by si dopriavalo.

Hrejivé že v ňom sa snúbi
vtedy, keď Pravda s Prísnosťou sa ľúbi.
Vtedy kráčaj hrdo a aj smelo.
Nečuš, keď správne na Chvíľu by onemelo!

Pod Ťarchou Tlaku či Protivenstva
vtedy sa vynorí a hrdo vie stáť!
Veď bráni to, čo od Neho je!
Pravda ťa ochráni, aj ti ustelie.

Do Prístavu takého, čo čaká ťa,
vie kde sú Poklady, do nich vnára sa.
Vystuží ťa Silou, čo taká je
že v nej sa stmelíš, a aj ti naleje

Smelosti, Hrdosti, Dôstojnosti
to sú tí veľkí! To sú tí od Hostí,
čo na Hostinu budú pozvaní
tam sa ukáže, či budú vyzvaní.

Aby si podišli po Odmenu
nachystajte sa tam na Zmenu!
Domov večný na Vás volá:
Odvaha, Neochvejnosť,
Hrdinstvo nech vás zdolá!

[/content_control]