[hidepost=0]

Otázka: Mohli by ste objasnit rozdíl mezi zdroji vjemů – konkrétně mezi jasnozřením a duchovními obrazy? Pokud se někde píše, že zdrojem textu je Akášická kronika, je tím myšlena jemná jemnohmotnost? Kde přesně se nachází onen otisk událostí?
Duchovní obrazy si představuji buď jako že člověk je svou částí přímo vědomě spojený s duchovní sférou, a tudíž sám ze sebe může čerpat z duchovní sféry, nebo přes prostředníky jsou mu ukazovány obrazy většinou proto, aby něco sdělil ostatním lidem. Duchovní sféra je nad jemnohmotnou sférou, tudíž zdroj duchovních obrazů je „o třídu“ výš. Zdá se mi ale, že mnohdy ani sami autoři nejsou schopni rozlišit ten zdroj. Můžete tedy objasnit odkud a jak mohou ti, kteří mají ty dary a s nimi spojený také nějaký úkol, nějaké poslání, kvůli kterému ten dar mají, čerpat?

Odpoveď: Pojem „Akášická kronika“ nepoužívame, jeho význam nie je presný (podobne, ako nie je presný pojem „astrál“). Pri všetkom konaní sa vytvárajú útvary citov a myšlienok a tieto útvary idú do rôznych oblastí hmotnosti resp. až do duchovna (skutočné poklady sú uložené v nebi). To je „kronika“, z ktorej sa dajú čerpať obrazy minulosti, ale jej „umiestnenie“ sa nedá presne ohraničiť. Ďalej netreba zabúdať, že tieto útvary zodpovedajú tomu, čo bolo skutočným obsahom, takže sa navonok vôbec nemusia podobať hrubohmotnému dianiu. K tomu sa ešte musia pripočítať útvary vlastnej fantázie a zmätok je hotový.
Pretože útvary sú v rôznych oblastiach, je vlastne aj pojem „čerpanie z kroniky“ nesprávny. Ak je niekto jasnovidný, potom môže vnímať veci iba z úrovne, kam vidí a tým je jeho videnie značne obmedzené – z toho vyplýva aj veľa omylov jasnovidectva, o ktorých písal Abd-ru-shin.
Skutočné prijímanie je popísané v Posolstve Grálu v prednáške „Cit“ – obrazy prijíma priamo duch a preto môže vnímať celé dianie, nech by to boli obrazy z hociktorej oblasti – ak ich má vidieť, tak mu budú privedené. Pre takéto pôsobenie (prijímanie nie pre seba) musí byť povolanie a vlastne takýmto spôsobom boli prijímané aj prednášky „Pre ľudí“ a ďalšie veci. Samozrejme, každý duch prijíma veci pre seba samého, na to nie je potrebné žiadne povolanie, ak je však podrobený rozumu, potom je všetko skreslené, ak sa to vôbec prejaví aj v prednom mozgu.
Obecne sa nedá povedať, ktorý autor odkiaľ „čerpá“, pretože aj jasnovidne môže niekto vidieť tie isté veci, aké niekto iný prijíma cez cit. Vždy však hrozí jedno nebezpečenstvo – rozum. Rozum môže aj do správnych citových obrazov primiešať niečo nesprávne, hlavne ak nie je duch dostatočne bdelý, prípadne ak temno útočí. Ak však niekto nie je ochotný priznať, že sa môže mýliť, znamená to iba jedno – že je podriadený rozumu so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Iba upozornenie – aj silne rozumoví ľudia môžu byť jasnovidní, obzvlášť ak si to ešte posilnia umelými cvičeniami.

[/content_control]