Láska ľudská kde si vysťahovaná,
keď z ľudských Sŕdc bola si vymetaná?…
Ocitnú sa Ľudia ešte v Objatí Lásky,
keď už necítia?… Sú ako prekliati.

Necítia už … Duch je zaspatý.
Len keď prídu Útrapy
občas sa ešte spýtajú?…
Ako to, že City prehrajú?…

Prehra?… Iba v tvojom Tvor Vneme
lebo len v Rozume si ešte na Sneme,
ktorý si si ty sám vyhlásil.
Plameň Žitia Večnosti tak si zahasil.

Keď dokriva sadíš, dokriva budeš žať.
No z krivého nikdy nebudeš sa radovať.
Jeho Láska – to je priame Konanie.
Pozdvihne, podporí … nezná Zmeškanie.

V priamom Slede za ňou kráčaj
ohyzdným nenechaj sa vytáčať!
Nehľaď na Ľudí, kto ti čo povie.
Jeho Láska ťa vedie. Buď s Ním vo dvoje!

V svojom Srdci buduj Chrám
ON ťa vedie. Odkiaľ a kam.
Nevadí, že nie si Staviteľ.
Stačí, keď si Srdca svojho Buditeľ.

Bo prenikavo ku tebe Jeho Hlas volá:
Tvor chystaj sa! Následok ťa zdolá!